Hmmm, tak mi najprv niekto povedzte, prečo by som im mala povedať áno. Táto otázka je podľa mňa oveľa dôležitejšia... nooo, prečo? Aby som bola nad vecou, alebo aby som po meste nechodila s prázdnymi rukami? Nie, vďaka, to ja naozaj nepotrebujem. A ak to niekto potrebuje, tak to už je jeho problém, ja mu za to nemôžem...
Ale jasne, to sa musí uznať, mladý človek s cigaretou v ruke je naozaj cool, najmä keď nevie čo s ňou... Ale to už sa neráta, to už nie je dôležité. To podstatné je, že má vo vrecku krabičku cigariet, a v sebe minimálne pol deci.... Je mu jedno ako to vyzerá, čo si o ňom myslia, hlavné je, že je dostatočne viditeľný...
Pokiaľ je to nejaký dospelý ujo, alebo teta, tak sa nad tým nikto nepozastavuje, ale pokiaľ ide o nejakého sopliaka, ktorý vyrástol zo všetkého okrem plienok, tak až vtedy ide naozaj do tuhého...
Veď on je ešte mladý, nemá dôvod takto si ničiť zdravie, má celý život pred sebou.......bla, bla, bla...
A je to tu opäť. Vy ste starí, vy fajčiť môžete, my sme mladí, my fajčiť nemôžeme. A aký je medzi tým rozdiel? Veď zdravie si tým ničíme bez ohľadu na vek, tak kde je potom napísané, kto fajčiť môže a kto nie? Starší by mali byť aj rozumnejší, tak prečo im potom ich rozum nepovie, aby nefajčili, alebo aby fajčiť prestali? Určite aj oni začali fajčiť ako mladí, a aký mali na to dôvod?
Je pravda, že teraz je úple iná doba, než povedzme pred desiatimi rokmi. Teraz je to tak, že cigarety, ale aj tvrdé drogy dostanete prakticky všade. Od ulice, cez diskotéky, až po školu, ktorá je vždy plná „všímavých“ profesorov, ktorí sú pripravení zakročiť v každej situácii... Ha! Dobrý vtip... Občas mám pocit, že by mali učiť študenti profesorov a nie naopak. Nie je totiž žiadnou zvláštnosťou stretnúť počas vyučovania spolužiakov za ktorými sa tiahne metrový kúdol dymu, pretože sa potrebovali dať dohromady, tak si boli zapáliť. Je jedno, či iba obyčajnú cigaretu, alebo „trávu“, podstatné je, že majú v sebe niečo, čo ich udrží pri živote minimálne do ďaľšej prestávky. Ale samozrejme o tom všetkom naše školstvo vie, a bojuje proti tomu tým najhorším spôsobom- škaredým pohľadom.
Ale nie toto som chcela, to už príliš odbočujem. Na týchto záškodníkov sa vždy pozerá ako na spodinu, ale kto už sa skúsil zamyslieť nad tým, prečo asi ten a ten robí to a to...? Čo ak na to má ten človek aj nejaký svoj dôvod? Aj keď iba maličký...
Smutné je ale to, že často sa to začína iba zvedavosťou, či nudou, a končí sa to závislosťou, ba niekedy až ....
Poznala som jedného chalana. Mladý šikovný chalanisko, darilo sa mu v škole, bol obľúbený, nekonfliktný typ... Ale jedného dňa...bác! Rodičia mu oznámili, že sa rozvádzajú. A čo je najlepší liek proti smútku? Asi alkohol, no tak sa poriadne opil. Potom zase, zase, dal si aj trocha trávy, potom niečo tvrdšie, a takto sa to s ním točí už viac ako dva roky... Nedokázala ho z toho dostať dokonca ani jedo priateľka, ktorú zmlátil, keď sa mu snažila pomôcť. Prišiel o svojich kamarátov, blízkych, rodinu... Jediné, čo mu zostalo sú drogy. Tie sú teraz jeho život, rodina, priatelia, láska...
Ale vďaka bohu sa najdú aj takí, ktorí aj napriek tomu, že do toho spadli sa dokázali vzoprieť a začali bojovať...Buď pre seba, alebo pre to, že nechcú sklamať svoje okolie, ľudí, ktorí im verili...Samozrejme, že nie vždy to ide bez problémov, ale keď sa niečo naozaj chce, tak sa vedia diať zázraky.
Jasne, mne sa ľahko hovorí, ja takéto problémy nemám. Nepotrebujem ani cigarety, ani alkohol, a ani drogy... Pochopiteľne, že aj ja som skúsila ako chutí cigareta, ale nejak mi to nezachutilo... Nepotrebujem chodiť v kúdoloch dymu s fľaškou v ruke. Dokonca tak ani neriešim svoje trápne trápenia. Na to poznám lepšiu drogu, ktorá je dokonca legálna, ale iba málo kto si ju môže dovoliť. Má totiž obrovskú cenu. Dokonca by som mohla povedať, že je na nezaplatenie... Sú to priatelia, láska a rodina!!!
Asi sa pýtate ako môže byť lepšie priateľstvo alebo láska, než cigaretka pri poháriku slivovice... No jednoducho. Dobrí priatelia sú ako droga. Keďsi ich pustíš k telu, zistíš ich kvality, začneš byť na nich závislý, a len veľmi ťažko by si sa ich vzdal... Láska je ako alkohol. Aj ňou sa dá opiť, ale iba málo kto chce z nej vytriezvieť... ( a nebolí z nej hlava :) A rodina, tá je ako cigareta. Keď je ti ťažko, podrží ťa nad vodou, a ak si v pohode, počká si pokiaľ ju nebudeš opäť potrebovať...
Nebojte sa, nebudem vám tu vykladať, ako vám to ničí zdravie, nebudem tu ani filozofovať nad tým koľko peňazí za to svinsto vyhodíte... Ale poviem vám iba to, že tým môžete stratiť najdôležitejšie osoby vo vašich životoch, a ak by vás to úplne pohltilo, tak stratíte aj seba samých. Iba toľko vám poviem!
Hmm, ale aký má toto všetko zmysel? Neviem! Možno ak si toto číta nejaká babka, ktorá doteraz nad vamy iba krútila hlavou a zalamovala rukami, tak sa vás pokúsi pochopiť. A možno, aj keď o tom strašne pochybujem, som presvedčila aj niekoho z vás, a pokúsite sa s tým prestať. Samozrejme nie pre to, že vám to povie niekto ako ja, ale pre to, že to chcete vy. A možno zistíte, že nudu môžete zabiť aj inak, nie iba fajčením... napríklad sa začnete učiť! :0)
A na záver, čo mám z toho ja? Nič! Absolútne nič! Bola to predsa iba školská úloha. Ale ak by si to niekto prečítal, .....................pochopil by, a dal by mi aspoň v niečom za pravdu,.......... možno vtedy by pre mňa táto práca niečo znamenala.
P.S.: Nikdy nedovoľte nikomu, aby vás zmenil! Samy viete, čo je pre vás najlepšie...
