Láska je niečo krásne čo chce každý zažiť. Tí ktorý su ešte napríklad 10-12 ročný chcú taktiež zažiť lásku ale nikto ich neberie vážne len preto lebo sú že vraj veľmi mladí a na takéto veci maju čas. Ale láska predsa nepozná vekovú hranicu. Láska je niečo čo... No darmo budeme písať či sa to dá vysvetliť alebo povedať slovami pretože tí, ktorý lásku zažili, vedia, že láska sa nedá vysvetliť NIČÍM!

Čľovek ju proste cíti a aj keby ju mal niak vysvetliť to sa nedá ale to len samozrejme pokiaľ ju naozaj cíti. Ja zo svojej skúsenosti viem, že veľa ľudí lásku predstiera len preto, aby z toho mali nejaky zisk... Ale hoci si veľa ľudí povie "to nie je fér - ako ma mohli takto oklamat?" je ľahké na takú otázku odpovedať. Lebo napriklad, keď ja ľúbim nejakeho chalana, nevidím jeho chyby - ja vidím len to, čo chcem vidieť. Nezáleží mi na tom, ako vyzerá, je mi to jedno, lebo je nechcem jeho krásu, ja chcem jeho lásku. A on nie je môj majetok, preto ho nemôžem ovládať.

No ale vrátim sa k tomu, kde som skončila. Keď ja niekoho ľúbim, tak mám akoby ružové okuliare, cez ktoré vidím len to dobré na ňom. Ale keď ma ten človek veľmi sklame okuliare padnú a ja som nešťastná, že som bola taká naivná. Tak to býva a človek sa s tým musí zmieriť a uvedomiť si, že prídu tie dobré chvíle nečakane - tak nečakane ako príde aj láska.

Láska je krásny cit a ja som ho po dlho trápení našla. Neviem vysvetliť, čo k tomu človeku cítim, lebo aj keď chcem tým, ktorý tento cit nezažili aj keď im chcem aspoň napísať aké to je nedá sa! Pretože láska ktorú cítim no ja ju neviem vysvetliť. Hoci to, čo tu píšem, nie je nijaka báseň ako sú tie ostatné, ale ja toto píšem zo srdca (nehovorím však že tí ostatní nepísali) toto nie je vlastne ani referát, je to len moja úvaha. Lebo viete v láske prídu aj veľmi zlé chvíle, kedy sa človeku zdá akoby bol k nemu život krutý, akoby mu nechcel dovoliť, aby bol šťastný, ako by ani nemal právo na šťatnie... viem, ako sa taký človek cíti. Ale ked sa tak zamyslíte nemyslíte že ste niečo prehliadli??? zamyslite sa nad sebou. Vstúpte si do svedomia a porozmýšľajte či vám stojí za to čakať ked viete že toho človeka nebudete mať. Alebo ak ste naozaj zúfalý a chcete aby ste sa dozvedeli čo si o vám ten dotyční koho milujete myslí tak naberte odvahu a zo a svojimi citmi sa mu priznajte. Ale pokiaľ takúto odvahu nemáte načo sa trápiť zamyslite sa či ste nespravili chybu vy a obzrite sa okolo seba pretože možno je vedľa vás chlapec po prípade dievča ktoré len čaká aby ste mu dali znamenie.

Ja viem o čom rozprávam a tento "príspevok" som naozaj písala zo srdca. Nepripravovala som si ho 3 hodiny ale sadla som k pc a začala písať a ani neviem čo píšem viem len že to všetko čo som tu napísala som ani nemala v pláne ja len píšem to čo mi srdce hovorí ak ked srdce nevie hovoriť ja ho cítim a cítim aj lásku k môjmu chlapcovi Lukášovi...Týmto som vám chcela vysvetliť že aj ked bude veľa zlých a trpkých chvíľ nastanú aj tie dobré to vám môžem zaručiť len treba aby ste boli trpezlivý