Do spoločnosti, v ktorej žijeme patria starí, mladí, dobrí i zlí ľudia. Mladí ľudia boli a vždy budú tŕním v oku starších ľudí. No kde by sme našli ideálnu spoločnosť v ktorej by si rozumeli všetky generácie. Jedna generácia nemôže,alebo nechce prijať novoty čo sa jej núkajú, či je to už móda alebo technické vynálezy, druhá generácia zasa nechce byť poúčaná.Ale keby sa tento svet nevyvýjal, keby sme neboli zručnejší, vyspelejší, ako by dnešný svet vyzeral? Možno by sme boli ešte niekde na začiatku nášho vývoja. Narodili sme sa ako ľudia. Ako ľudia ktorí sa snažia pochopiť všetko čo je vôkol nás. Vyberáme si priateľov s ktorými zážívame rôzne dobrodružstvá, lásky, sklamania. Častokrát ľudí posudzujeme podľa ich oblečenia, čím sú jeho rodičia, akú má ten človek minulosť. Ľudí posudzujeme aj podľa toho ako ich oisujú druhí ľudia. Veľmi klamný je aj prvý kontakt. Ten prvý kontakt nemusí byť nami vždy objektívne posudzovaný. Nedá sa súdiť len podľa toho čo vidíme, čo počujeme. Nikto z nás nevidí do duše človeka. Nás ľudí možno prirovnať k maličkým živočíchom, ktorí lozia hlboko dole v králičom kožuchu. Sú tak zarytí, že si nevidia ani pred nos. Ale ľudia, ktorí majú záujem o dnešný život, chcú svet realitovať, chcú sa postarať o to, aby bol čo najlepší pokúšajú sa vyšplhať hore po niektorom z jemných chľpkov, aby sa mohli pozrieť životu rovno do očí. Starší ľudia možno raz nájdu cestu k mladším a naopak. Prečo by sme mali počúvať iných? Utvorme si sami vlastnú predstavu o ľuďoch o živote. Začnime sami vnímať tento život taký aký je so všetkými krásami i problémami. .