Len v nešťastí možno poznať ozajstných priateľov. (O. Syrus)

Ale kto je to vlastne ozajstný priateľ? Myslím si, že skutoční priatelia by si mali navzájom pomáhať, veriť a podržať jeden druhého v ťažkej situácii.

Takéto priateľstvo je však v dnešnej dobe veľmi zriedkavé. V dnešnom uponáhľanom svete myslí každý iba na seba. Ľudia si čoraz menej všímajú svoje okolie a neuvedomujú si skutočné životné hodnoty. Myslia na úspech, peniaze. Lenže po čase ich napadne, že tu nie je nikto, kto by si ich vypočul a pomohol im vyriešiť problémy. Prečo? Možno preto, že boli celý čas zaslepení a nevšímaví k svojmu okoliu a k ľuďom, ktorí ich mali radi. Poznám veľa ľudí, o ktorých sa dá povedať, že majú na jazyku med a v srdci jed. S obľubou si nasadzujú masky, ktorými zakrývajú svoju pravú tvár. Obklopujú nás milými slovami, predstierajú priateľstvo, no keď v krízovej situácii spoznáme ich skutočný charakter, zistíme, že v hĺbke ich duše sa skrýva neúprimnosť, pretvárka alebo dokonca až nenávisť.

Taká je realita. Ale medzi desiatkami "priateľov" sa vždy nájde aj zopár tých s veľkým P. Sú to tí, ktorí sú ochotní podať pomocnú ruku pri každej príležitosti a za každých okolností. Sú to priatelia, ktorých si vyberáme v najťažšich životných situáciach a sú to priatelia na celý život.

Schopnosť vyznať sa v ľuďoch je v živote čoraz dôležitejšia, pretože naše vzťahy sú čoraz dôležitejšie. Vedieť sa vyznať v luďoch znamená vedieť si vybrať dobrých a spoľahlivých priateľov. A vybrať si dobrých priateľov znamená robiť svoj žvot krajším a plnohodnotnejším.

Ako povedal niekto múdry, priateľ je prvý človek, ktorý prichádza, keď celý svet odišiel... Myslím, že je to veľmi výstižný a pravdivý výrok. Ale k tomu, aby sme spoznali priateľa, nestačí mať otvorené oči. Je treba otvoriť aj srdce.

Keby sa ľudia len trochu zmenili, celý svet by mohol byť lepší. Každý by si mal uvedomiť, že žije len raz. Každý by si mal udržiavať dobré medziľudské vzťahy, prežiť svoj život bez nenávisti a snažiť sa byť niekomu druhému tým naozaj dobrým priateľom.