Na svete je mnoho problémov. Jeden, ktorý vykúka. Mnohými preferovaná, no zároveň nenávidená operácia Irak. Je neuveritelné, ako sa Spojené Štáty Americké nad každého nadradzujú. A nie lenže nadradzujú, myslia si o sebe, že oni sú tí najlepší, najobjektívnejší a najslobodnejší štát. A pritom nikto z nich nie je prirodzený Američan, všetci sú vlastne potomkovia prisťahovalcov, ktorí sa tam pred niekoľkými storočiami usadili (z historického hľadiska to sú slobodní západoeurópania, väčšinou Briti, ktorí prišli hľadať šťastie v Novej zemi, no v skutočnosti to je ten najohorší odpad Európy, ktorý mal byť separovaný od kultúrneho sveta).

A kde sú tí pôvodní obyvatelia? No predsa zavretí v rezerváciach. A to je tá slobodná Amerika. A ešte mi vadí to, ako sa Spojené Štáty Americké snažia všade vo svete robiť poriadok pod zámienkou mieru. A to nie je až tak 100% pravda. Dôkaz je posledný vpád Američanov do Iraku. Pán prezident Bush sa vyjadril, že Američania napadnú Irak z toho dôvodu, že sa tam nachádzajú zbrane hromadného ničenia. Len tak medzi nami: "Spojené štáty sa musia zbaviť závislosti na rope z Blízkeho východu a dohovoriť kritikom nepopulárnej vojny v Iraku", vyhlásil v utorok (31.jan.2006) americký prezident George W. Bush vo svojom výročnom prejave o stave Únie. Keď niektoré európske krajiny tvrdo odmietli takýto vpád Američanov, napríklad Francúzsko, niektorí americkí „vlastenci“ prejavovali svoj hnev tak, že jednoducho vyhodili všetko francúzske zo svojich domovov, napríklad francúzske vína.

Vo štvrtok 20. marca zaútočil americký prezident George Bush na Irak, a tým rozpútal vojnu, stalo sa tak presne o 03.35 nášho času. Viete, kto začínal skoro o rovnakom čase svoje invázie? Napoviem Vám, žil začiatkom minulého storočia, mal čierne vlasy, malé fúzy pod nosom a jeho prvý záťah bol na Poľsko... Spojenci (teda USA a Veľká Británia) ju dokázali vyhrať. Na začiatku vojny bola verejná mienka na strane slabších - Iraku, na konci vojny sa to radikálne zmenilo. Počiatočný odpor Francúzska, Nemecka a Ruska voči vojne sa zmenil na súhlas s USA. Inváziou do Iraku podpísal ortieľ smrti státisícom nevinných ľudí. A to v mene všemocného boha Američanov - dolára.

Dnes, keď už vojna v Iraku skončila, je evidentné, že Saddám Hussajn žiadne zbrane hromadného ničenia nevlastnil, lebo sa ani nenašli, a dokonca sám George Bush neskôr pod nátlakom medií priznal, že sa „asi“ mýlil. A kto je vlastne Saddám?- diktátor, ktorého do Iraku nasadila Amerika – študoval a žil v USA – len sa im vymkol z rúk a prestal im dodávať ropu.

V Iraku zahynulo 50 000 civilistov, 3000 Američanov a pán Bush teraz povie sorry, ale mal som nesprávne informácie. Je asi iróniou, že kedysi, keď niekto zaútočil na iný štát, bola to vojna a vojenská agresia, dnes sa tomu hovorí mierová misia... Strašne poklesla ľudská rasa, hovoríme si človek múdry, ja by som skor povedal, že múdre národy vymreli pred stovkami až tisíckami rokov... Žijeme na planéte podvodov, výmyslov a klamstiev, asi bude treba, aby sa súčasná ľudská rasa sama vykynožila a zase prišiel nový, možno lepší život, kto vie...

Už vidím, ako o pár rokov vznikne film typu Pearl Harbor, o tom, ako najlepšia Amerika robí poriadky vo svete, hlavne v zavšivenej diere s obrovským množstvom ropy (pre tých menej chápavých, hovorím o Iraku). A dej filmu? 5 odvážnych Američanov bojuje proti 10 násobnej presile tupých Arabov. Samozrejme, Američania vyhrajú... Nejaká romantika pred odchodom do boja, slzy, bozkávania. Ku koncu filmu nejaký uslzený pohreb, rakva prikrytá americkou zástavou. Rodičia, ktorí sú hrdí na svojho jediného syna, ktorý zahynul len preto, aby bol benzín o pár centov lacnejší...