Je pornografia umenie?

Jiří Bartoška kedysi prehlásil, že vrcholom estetiky v ére totalitných filmov bol detailný záber na ruku zhasínajúcu lampičku. Dnešným hercom vo väčšine prípadov nerobí žiadne problémy vyzliecť sa ukázať naprosto čokoľvek.

V tejto práci by som sa chcela venovať fenoménu pornografie. Chápem ju ako existujúci spoločenský jav, a nechcem ju v práci príliš hodnotiť, moralizovať nad jej významom, zmyslom a podobne. Chcem len poukázať na trend konzumnej spoločnosti, ktorá si časom zvyká konzumovať hocičo, i keby ju z toho mal bolieť žalúdok.

Čo vlastne hovorí estetika na pornografiu? Dokopy nič... Statočne ju prehliada... To môže svedčiť o tom, že ju neberie na vedomie s dostatočným zreteľom. Je to pre ňu doslova prízemný žáner. Existuje však aj umelecká pornografia (predovšetkým literatúra), ktorá patrí k umeleckým svedectvám o krajných polohách a územiach ľudskej psychiky.

Pornografickosť, ktorá sa u neumeleckých diel (a tých je samozrejme v tejto produkcii prevažná časť) stáva ich výlučným obsahom a je zameraná na jediný cieľ – má u vnímateľa vyvolať vzrušenie.

Ak má v tomto procese niečo estetickú rovinu, tak určite to nie je krása tiel, aj keď tá práve podporuje vzrušenie. Psychologická stránka môže mať svoj stupeň estetického prežívania i v prípade pornografie.

Má pornografia vyvolávať iba priame telesné pocity vzrušenia (byť iba jednou zo sexuálnych pomôcok) alebo širšie evokovať a preskúmavať vedomie späté s bežne tabuizovanými oblasťami sexuality? Vaněk cituje Sontagovú: „Jej (myslí sa pornografia) povestná intencia vnímateľa vzrušovať je v skutočnosti osobitnou formou nápravy. Pornografia (...) »chce vzrušovať« rovnakým spôsobom, ako chce literatúra sprostredkujúca náboženskú skúsenosť »napravovať«."[3] Cieľom pornografie je skutočne vzrušovať. Dnešný svet je priam posadnutý sexom. Na každom rohu na nás číhajú odhalené ňadrá, roztiahnuté nohy, dvojzmyselné billboardy a mladíci, ktorí sú na všetko skrátka príliš sexy.

Zo sexu sa stal obchodný artikel. Bez neho si dnes nekúpite už ani lízatko. Reklama v ktorej polonahá žena zažíva orgazmus pri konzumácii nového superkrémového jogurtu mi pripadá ako výsmech všetkým zúčastneným. Reklamný priemysel takto degraduje svoju cieľovú skupinu, a to predovšetkým mužov na hlúpe zvieratká neovládateľne zmietané hormónmi.

Nevadí, že sa v umení erotika presadzuje stále viac, ale je smutné, ak sa krása ľudského tela mení v nechutnú perverzitu.

Teraz je treba zadefinovať si základné pojmy erotiku a pornografiu.

Kompiláciou niekoľkých zdrojov som dospel k týmto predbežným definíciám.

Erotika je zväčša hodnotená ako pohlavná láska (dokonca sa vyskytol pojem ľúbostná lyrika), čo jasne naznačuje úzku spätosť s citovou zaangažovanosťou.

Pornografia je však označovaná ako sex vymykajúci sa normám konvenčnej morálky. O citoch, zaľúbení či nebodaj láske ani slovo.

Vaněk za pornografiu označuje také výtvory, ktorých jediným alebo hlavným cieľom je buď vyvolať sexuálne vzrušenie alebo samoúčelne okázalým spôsobom odkrývať a zdôrazňovať intimitu tela a pohlavného života.

Samozrejme ťažko rozlíšiť jemnú hranicu, ktorá sa neustále posúva a presúva v závislosti od kultúrnych noriem spoločnosti i tolerancie a prístupu jednotlivca.

V pornografii sa to, čo je (malo by byť) v živote vyvrcholením úprimného vzťahu dvoch ľudí, stáva len úbohou epizódou, ktorá napokon zanikne v mori iných. Pornografia môže mať nejaký začiatok, nikdy však nemá koniec – nekončí starobu, úmrtím, ba ani narodením dieťaťa. Nie je záver, pretože nie je príbeh.

Všetci títo (po)hlavní hrdinovia snáď ani nie sú ľudia; vo svojej dokonalosti pôsobia ako anatomické modely. Nejde o subjekty ale o objekty. Dobývajú si druhé pohlavie s takou samozrejmosťou s akou sa Američan pohybuje po Disneylande.

Pornografia znehodnocuje erotiku, vzťahy, lásku, nevníma smiešnosť samej seba ani bolesť alebo ošklivosť, nepripúšťa žiadne emócie. Má pramalú umeleckú či inú hodnotu, ale napriek tomu si druhý diel série „Veľké prsia“ pozrie viac ľudí ako napríklad Stalkera.

Asi najhlavnejšou príčinou rozšírenia pornografie je to, že priamo útočí na ľudskú sexualitu, na pudy vo svojej najprimitívnejšej podobe. A naviac v dnešnej dobe, kedy si ľudia len ťažko dokážu k sebe nájsť cestu a vytvoriť plnohodnotný vzťah, je najmä pre menej sebavedomých jedincov jednoduchšie spustiť internet alebo otvoriť pornografický časopis, ako sa s niekým schádzať, a ešte k tomu s neistým výsledkom. Každý človek má v tejto oblasti iné skúsenosti, iné túžby a väčšie či menšie zábrany a hlavne miesta boľavé a trpké. Tiež preto je tu pornografia so svojou útechou...

Vaněk sa spolu s inými odborníkmi, ktorých si privoláva na pomoc, trápi nad tým, kam sa podel estetický zážitok a krása. Estetický zážitok sa v prípade percepcie pornografie prenáša do zážitku z pohlavného vzrušenia a krása sa redukuje na pocit vzrušenia z nahých tiel. Nie je to estetika v pravom zmysle. Spolupráca vnímateľa diela sa redukuje len na pohlavné zážitky – tu začína, prebieha i končí. Uzatvorený kruh. Z ktorého v prípade pornografie nie je potrebné vystúpiť.

A či možno pornografiu považovať za umenie?

Tak, ako ani všetky diela literatúry nie sú umeleckými výtvormi, ani pornografiu nemožno jednoznačne vydediť z veľkej rodiny zvanej umenie. Ťažké je zhodnotiť tento jav. Univerzálny prístup neexistuje, a čo mňa osobne mrzí je, že naozaj žijeme v dobe, ktorá si neberie servítky. Sex a láska sú dokonalé obchodné artikle. A pravdou je, že sa postupne dostávame do sféry otupenia.

Zdroje:

VANĚK, J.: Estetika myslenia a tela. 1999, str. 94. -