Láska... Čo tá láska asi je? Najkrajší, ale zároveň najkratší cit, ktorý nás môže postretnúť? Pocit radosti, šťastia, pocit, že sa "vznášame"? Alebo pocit utrpenia, bolesti, či vnútornej prázdnoty?

Každý z nás si o nej myslí svoje. Pravdaže, záleží to od toho, či ju už zažil alebo nie. A ak ju zažil, či bola tá láska naplnená alebo neopätovaná. Láska nie je, keď človek miluje toho druhého kvôli majetku, kráse alebo kvôli moci. Láska príde nečakane, vtedy, keď s tým ani nerátame. Láska je, keď milujeme človeka bezhlavo, nehľadiac na jeho majetok alebo výzor. Keď na neho myslíme neustále vo dne i v noci, či už v škole, v práci alebo len tak doma počas ničnerobenia, proste kedykoľvek a kdekoľvek.

Ale láska bohužiaľ aj bolí. Bolí, keď vás niekto opustí a vy ani neviete príčinu a to vás začne trápiť. Niektorí ľudia, tí silnejší, sa nad tým povznesú. Lenže tí citlivejší sa trápia aj naďalej. A keď vstúpi do ich života niekto nový, tak ich odmietnu, pretože sa ešte stále trápia kvôli tomu predchádzajúcemu.

"Láska prichádza nečakane, ale keď odchádza, pociťujeme to veľmi jasne!"(H.Heine)

Ja si myslím, že treba žiť naplno. Treba využiť každú šancu. Treba naplno prežívať a tešiť sa každej minúte svojho života. A treba si nájsť človeka, ktorý pôjde po tejto ceste s vami.