V živote človeka sú niektoré veci, ktorým sa, či chce alebo nie, nevyhne. Sú to veci ako jedenie, pitie, dýchanie, ale aj medziľudské vzťahy.

Základom medziľudských vzťahov je podľa mňa sebapoznanie, pochopenie druhého a komunikácia. Znie to jednoducho, len tri veci. No realita je trochu iná. Pre mňa je ich pochopenie zložitejšie ako fyzika, chémia a matematika dokopy. Najhoršie je, že tu nemôžem uplatniť nijaký vzorec, podľa ktorého by mali vzťahy prebiehať.

Každý človek či spoločenstvo je iné, komunikáciu naviac sťažuje bontón či vžité pravidlá. Vec, ktorá ma najviac trápi, je, že to, čo potrebujem povedať druhému dnes, pochopím niekedy až dodatočne a zistím, že som zvolil úplne zlý postup, že ten druhý to pochopil úplne inak ako som to myslel a odpovedal na to tak, že som to zase nepochopil ja. Nepríjemné je, že aj keď si myslím, že niekoho poznám dobre, neskôr zistím, že som sa vo veľa vecí mýlil.

Na to, aby som mohol pochopiť spôsob myslenia druhého, musím najprv dokonale spoznať seba. A v tom je ten problém. Vždy sa poteším, keď v sebe nájdem niečo nové, no radosť ma prejde, keď si uvedomím, že v mojom doterajšom živote som vychádzal z iného obrazu môjho myslenia a k tomu som prirovnával iných. A z takýchto vecí podľa mňa vzniká väčšina konfliktov.

Či už sú to konflikty medzi mnou a priateľmi alebo rodinnými príslušníkmi, alebo veľké medzištátne a medzinárodné konflikty. Je to vlastne o tom istom. Akurát, že keď sa ja pohádam s mojou kamarátkou alebo kamarátom, tak tam bude menej obetí, ako keď sa pohádajú dve svetové mocnosti. Ale pre mňa to bude rovnako smutné.

Mal by som sa snažiť o dosiahnutie mieru, aj keď k tomu vedie cesta zdanlivo neschodná. Tak, ako aj vo veľkých konfliktoch dosahujú mier. Niekedy k nemu vedú tisíce alebo aj milióny ľudských obetí. Tie bývajú vždy nepríjemné a smutné, ale nakoniec predsa len vedú k mieru.

Preto si myslím, že aj v našich malých, globálne nevýznamných konfliktoch musíme priniesť obete, aby sme dosiahli prijateľné riešenie. Samozrejme, že nie ľudské. Naše obete by mali spočívať v kompromisoch a ústupkoch. A tiež si myslím, že je potrebné, aby bola komunikácia otvorená, za každú cenu. Aj keď sa nám to v danom momente zdá absolútne neprijateľné, dodatočne zistíme, že sme nemali o probléme mlčať alebo ho zahovárať, pretože v začiatkoch sa dá problém ľahšie zvládnuť. Keď už prejde do konfliktu, je to už ťažšie.

Niektoré konflikty sa však dajú napraviť bez väčších škôd. Ale nikdy sa na to nemôžeme spoliehať, pretože možno práve s tým človekom, na ktorom nám najviac záleží, môžeme stratiť spoločnú reč navždy. A toho sa desím.