(úvaha)

1.úvod
2.Potreba žiť s ľuďmi- nie sme sami na svete
3.Uvedomenie si, že každý má svoj názor
4.Potreba tolerancie.. 

Buď sám sebou a dopraj rovnaké právo aj druhým je citát Voltaira, ktorý znamenal veľký prínos v našich dejinách. Je to veta, ktorá nás núti zamyslieť sa nad problémom tolerancie a odsudzovania druhých ľudí, pretože nie každý si uvedomuje, že ľudia sú si rovní a tak by sa mali aj správať.

Človek je individuálny tvor a snaží sa žiť svoj život tak, ako najlepšie vie. Veľa ľudí sa nesnaží kopírovať vlastnosti a spôsob života iných ľudí. Prečo to však robia? Je to preto, že chcú byť sami sebou alebo preto, že sa im nepáči iný životný štýl? Odpovedí na túto otázku môže byť niekoľko. Každý človek je zvláštnou osobnosťou a neexistujú dvaja takí ľudia, ktorí by sa vo všetkom zhodli alebo mali tie isté názory... Majú veľa spoločných názorov, ale v niektorých sa určite vylučujú, pretože majú iný pohľad na danú vec alebo situáciu.

Poznáme takých ľudí, ktorí sa snažia napodobňovať iných slávnych ľudí alebo len ich známych, aby boli zaujímavejšími alebo mali viac priateľov. Používajú rôzne frázy, gestá alebo robia to čo ostatní, len aby sa včlenili niekam. Chcú mať pocit, že patria niekam. Je však potrebné to opakovanie druhých ľudí? Veľa ľudí si myslí, že by sme mali byť sami sebou, vytvoriť si vlastné názory a pohľady na svet. Sme jedineční a tak by to malo aj ostať. Každý má svoj vlastný život a mal by ho prežiť podľa svojich predstáv a nie podľa toho, ako ho žijú jeho kamaráti, spolubývajúci alebo známi. Keďže sme individuálni, znamená to, že máme svoje vlastné predstavy a túžby a tie sa nemusia zhodovať s myšlienkami našich priateľov. Máme svoje vlastné podmienky pre život, a preto by sme sa im mali prispôsobiť. Nežime život iných, ale snažme sa žiť ten svoj čo najlepšie vieme.

Veľmi často sa stáva, že ľudia nemajú rovnaké názory v určitej situácii a môže dôjsť ku konfliktu. Prečo sa stáva tento jav? Práve preto, že sme jedineční. Máme rozdielne pohľady na svet, ale ak máme svoj vlastný názor my, tak to potvrdzuje to, že ho môže mať aj niekto iný. Nemôžme ľudí odsudzovať len preto, že si myslia niečo iné. Tak, ako my máme svoj názor, môžu ho mať aj oni. Ľudia sú schopní počúvať iných ľudí, ale nie vždy a najmä nie vtedy, ak s nimi niekto ich názor nezdieľa. Často sa stáva, že ak má niekto iný názor, tak je vylúčený z „partie“, alebo sa s ním prestávajú ľudia kamarátiť. Ale prečo sa takto ľudia správajú k sebe? Pretože nie sú ochotní tolerovať iných ľudí. Podľa nich by mal mať každý rovnaké myšlienky a ak s nimi niekto nesúhlasí, tak sú proti. Nie sú natoľko inteligentní, aby si vypočuli aj názor tých druhých, len preto, že v niečom sa nezhodujú. Je to však správne? Asi nie, lebo ak ja dokážem vypočuť teba a tvoj názor, tak by si si mohol dať aspoň toľko námahy a vypočuť ty mňa. Sme všetci ľudia, ale nie vždy sa tak správne. Chceme si stále dokázať, že sme niečo viac ako ten druhý, ale nemá to zmysel. Nie toto je podstata života, ani to, čo sme dokázali. Oveľa dôležitejšie je to, ako sa správame a aké sú naše skutky, pretože tie vypovedajú o tom, akí sme v skutočnosti. Nie vzhľad je dôležitý, ani nie to, koľko máme peňazí, ale to, ako sa správame a ako sa zachováme v daných situáciách.

Ľudia by mali byť k sebe viac tolerantní, pretože netolerancia a opovrhovanie inými vedie len k agresivite a odsudzovaniu druhých. To nie je správne, ani nám by sa nepáčilo, ak by nás niekto hneď odsúdil len preto, že nezdieľame jeho názor. Mali by sme byť viac „ľudskí“ a pomáhať si navzájom. Ľudia majú tendenciu starať sa len o seba, čo nie je vždy zlé, ale ak má niekto problém, tak by sme mu mali pomôcť. Celý problém ľudstva stojí na tom, že nie sme dosť tolerantní. Pozeráme sa len na seba a nie sme schopní pochopiť iných ľudí, pozrieť sa na svet ich očami a vypočuť si ich. Mohli by sme zmeniť pohľad na svet, najmä ten, prečo sa správame k ľuďom tak, ako sa správame. Veď keď nám nič neurobili, nemusíme nimi opovrhovať. Mali by sem si vypočuť ich názor. Aj ostatní chcú byť sami sebou tak ako my. Je to jedna vlastnosť, ktorú človeku nemôžeme vziať. Je to jeho právo byť samým sebou. Zaslúži si to tak isto, ako i my. Prečo potom nedokážeme vypočuť druhých a berieme im toto právo? Vo veľa prípadoch je to preto, že nie sme ochotní počúvať to, s čím nesúhlasíme. Zdá sa nám, že to nie je správne, ak má niekto iný názor a myslíme si, že len ten náš názor je správny. Nie je to však pravda. Na rôzne veci sa môžeme pozerať rôznymi spôsobmi a tak vznikajú aj tie početné rozdiely v názoroch. Môžeme však vypočuť druhých ľudí, veď tým nič nestratíme. A možno sa aj poučíme z ich skúseností.

Ak máme my to právo byť sami sebou, tak by sme to mohli dožičiť aj ostatným. Veď sú práve rovnako takí istí ľudia ako my a nie je dôvod sa nad nich vyvyšovať. Nikdy nevieme, kedy spadneme a či to nebudú práve oni, ktorí nám pomôžu v ťažkej chvíli. Správajme sa k ľudom tak, ako chceme aby sa oni správali k nám. Ak nás oni môžu vypočuť, prečo by sme nemohli aj my?