(úvaha)
Často počujem, ako sa dospelí rozčuľujú nad neslušným správaním mladých. Tvrdia, že nevedia slušne pozdraviť, nedajú prednosť starým ľuďom v autobuse, ignorujú radu starších. Niekedy majú pravdu, no chcel by som im aj oponovať.
Áno, i ja som bol viackrát svedkom nepekných situácií. Napríklad, štyria chlapci - kamaráti sa postavili v autobuse do uličky, aby sa mohli rozprávať s ďalšími ich kamarátmi. Zablokovali celú prednú časť autobusu a všetci sa tlačili vpredu, hoci zadná časť bola úplne prázdna. Nepáčilo sa mi ani to, keď teenager vidí dôchodcu s tromi nákupnými taškami v plnom autobuse, a napriek tomu ho nepustí sadnúť. Je síce pravda, že si tiež kúpil lístok, ale on má predsa len viac síl udržať sa v tlačenici.
Avšak netreba všetkých mladých hádzať do jedného vreca. Aj mladí nie vždy nájdu pochopenie u starších. Stane sa, že nechtiac udriem taškou na chrbte vedľa stojaceho dospelého. Ten spustí krik a nadávky. Darmo by som vysvetľoval, že som to nechcel a mrzí ma to. Tiež nie vždy máme dobré skúsenosti s pozdravom. Snažím sa vždy slušne pozdraviť, ale často sa stáva, že odpoveď nedostanem. Nie je celkom pravda, že nedáme na radu starších. V maličkostiach si často presadzujeme svoju vôľu, ale vo vážnych veciach si dáme poradiť. Napriek tomu, že v prvej chvíli protestujeme, oponujeme, keď sa nad problémom zamyslíme, uznáme, že majú pravdu.
Iste by som mohol hovoriť o viacerých príkladoch. Robíme ešte veľa chýb, ale nie zo zlomyseľnosti. Mnohé zásady sme si ešte neosvojili. Ale skúsenosti nás to iste naučia.
