Marec - mesiac knihy

(Úvaha o úrovni našej kultúry v dianí reality show)

Známy pedagóg J.A. Komenský povedal: „Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“

Mesiac marec, ktorý práve plynie, máme už od školských čias v pamäti zapísaný ako mesiac knihy. Možno tento prívlastok už nevnímame tak intenzívne ako kedysi, keď bolo oveľa menej možností vzdelávania a získavania informácií ako dnes, no napriek tomu má literatúra zaiste v bežnom i študentskom živote svoje stále miesto. Zdrojom strenutí s knihami odjakživa nie sú len kníhkupectvá a vlastné domáce knižné zbierky, ale svoje nezastupiteľné miesto tu majú aj knižnice. I ja sám navštevujem viacero knižníc, mám vlastnú domácu knižnú zbierku a občas si vypožičiam knihy aj od známych.

Už tradične mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale i mesiacom knihy. Kniha najväčší priateľ človeka od vynálezu kníhtlače patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých. Prečo si Mesiac knihy pripomíname práve v marci?

Mesiac knihy pripomíname od roku 1955. Podľa jednej verzie sa stal mesiacom knihy z komerčných dôvodov. Zvolili si to sami kníhkupci, lebo bola na jar malá návštevnosť v obchodoch. A marec práve preto, lebo v tomto mesiaci sa narodil a zomrel Matej Hrabenda, významný buditeľ, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry.

Od rozšírenia internetu je marec nielen mesiacom knihy, ale práve aj mesiacom internetu.

Žiaľ, čím ďalej tým viac mladí ľudia zanedbávajú beletriu a radšej využívajú internet, alebo sa neprítomne pozerajú na televíznu obrazovku. Podľa môjho názoru je to krok dozadu, lebo nastáva nenávratné vzďaľovanie od kníh a absolútne zameriavanie pozornosti na bezhodnotné programy a vysielania. Následkom je postupné znižovanie inteligencie a skreslený obraz skutočnosti. Kvôli vyššej sledovanosti nám ukazujú scény, ktoré sú veľmi expresívne vykreslené až absurdné, vôbec neodrážajú skutočnosť.

Najviac ľudí pohlcujú reality show. Reality show je fenomén, ktorý vstúpil do života slovenskej mediálnej spoločnosti ako víchor. Vznikol v zahraničí pôvodne ako relácia na zábavu, v ktorom vystupovali reálni ľudia z každodenného života. Ale veľmi rýchlo sa odvrátili od skutočnosti a vchádzali do extrémov. Ja osobne to hodnotím ako najhorší pokrok, čo reality show mohla urobiť. Došlo vlastne k úplnému odpútaniu od každodenného života. Veľa divákov si neuvedomovalo rozsah a následky tohto javu. Začalo sa to nevinne, ako forma relaxácie, raz týždenne. Ale postupným nárastom ponuky sa to skončilo závislosťou prisadať k televízoru deň čo deň, večer čo večer.

Niektorí to nepozerajú, no ostatní im o tom s radosťou porozprávajú. Stali sa popredným predmetom rozhovorov vo všetkých vekových kategóriách. Je badateľné, že od príchodu reality show značne poklesla úroveň navštevovanosti knižníc. Poklesol záujem o knihy. Celebritou a známosťou sa stali bezvýznamné osoby, ktoré nedokázali nič okrem existencie vo vile. Čím vulgárnejšie a arogantnejšie vystupovali, tým boli viac uznávaní. Títo showmani sa stali, žiaľ, vzormi. Na staré hviezdy a skutočné hodnoty sa pozabudlo.

Toto považujem za najnegatívnejšie pôsobenie z oblasti televízie. Veď v dnešnej dobe sa nedá s nikým porozprávať ani o jednej dobrej knihe, lebo rovesníci, ale i postarší, dávajú prednosť vysielaným programom. Je to z toho dôvodu, že nemusia nad tým rozmýšlať, či uvažovať (ako by to robili nad knihami).

Keby som mal skonštatovať súčasnú situáciu v našej kultúre, tak sa nedokážem vyjadriť pozitívne. Reality show a podobné programy bez nejakého obsahu alebo cieľa, sa stali, bohužiaľ, neodstrániteľnou súčasťou našej kultúry, každodenného života.