Nie. Ja určite nepatrím k ľuďom, ktorí si svojím snením chcú niečo vytvoriť aj v tejto realite. Radosť zo života by mala byť maximálnou pre každého z nás, ale ja stále viem, že ja to takto necítim. Mojím posledným skutkom na tomto svete bude neskutočná radosť zo zbavenia sa stresov. Prečo by mal človek žiť, keď necíti ani najmenšie potešenie, ani z najmenšieho javu na tomto? Mŕtvy človek je predsa ten ktorý už necíti, tak medzi akých ľudí patrím ja, ktorá nič necíti?

Viem, že ešte stále existujú ľudia, ktorým by som určite aspoň na spomienky prišla. No ak by som mala byť aspoň mierne spokojná, tak vtedy, keď moje telo už nebude trpieť a bude chladné bez jediného pulzu. Nedokážem si predstaviť byť aspoň jeden deň bezhlavo šťastná. Tí, ktorí tvrdia že život je iba o realite, nie je to pravda, pretože realitou sme aj my ľudia. Áno, stvorenia, ktoré dokážu len rozmýšľaním zničiť nádeje druhých. Nepoznám žiadneho človeka, ktorý by vám povedal že jemu môžete veriť, ale za žiadnu cenu nedokážeme ani len veriť sami sebe.

Načo bol tento svet stvorený? Aby sme trpeli? Aby sme umierali? Aby sme pocítili smútok? Aby sme sa sklamali? Aby sme videli, že nemá zmysel tu ostávať? Má vôbec zmysel byť chvíľu živým? Alebo... Aby sme pocítili lásku? Aby sme zažili skutočné priateľstvá? Aby sme videli krásu v javoch? Aby sme vášnivo niekoho milovali?...

Každý z nás má možnosť zvoliť si svoje cesty, ibaže niektorí z nás si svojou voľbou len cesty zničili. Hnev, strach, bolesť, únava, nepotrebnosť a klam spôsobujú v našich srdciach priehlbiny a len ťažko sa dajú vyplniť. Človek neumiera, pretože je chorý, ani preto, že sa mu stala nehoda, ani preto že spáchal samovraždu, ani pre vraždu. To všetko len a len kvôli nám ľuďom. Bezcitnosť je vlastnosť, s ktorou sa musíme naučiť žiť v určitých situáciách. Nevinný človek neexistuje a nikdy ani neexistoval. Všetci za niečo môžeme svojím správaním. Krutosť medzi nami vždy bude prevládať. Svinstvá sa tu budú vždy vyskytovať. Neverili by ste, no sudca dokáže to, čo zločinec nie, odsúdiť nevinného. Zločinec má určite veľký dôvod na zločin, ale aký dôvod má sudca? Žiadny, veď jemu nikto neublížil.

A prečo ľudia sa stávajú zločincami? Pretože ich k tomu niekto alebo niečo donútilo. Tým niečím môžem myslieť aj štát, ktorý nechce naozajstnú krajinu, ale reálnu nadvládu, pri ktorej by si mohol štát robiť čo len chce. A takto je to aj s naším štátom. A pokiaľ nezačneme postupne si uvedomovať, že naša vláda nás vedie tam, kam sa nikto nechce dostať, bude z nášho štátu krásne nič.

Pochopiť život je tým najťažším. Pochopíme ho až vtedy, keď ho budeme opúšťať.