Humor je soľou života (úvaha)

„Humor je soľ zeme. Kto je ním dobre presolený, uchová sa dlho čerstvý.“ Karel Čapek

Čo pre mňa znamená humor? Všetko, odpoviem s plnou vážnosťou, ak sa ma niekto opýta. Usmievam sa stále, úsmev mi dodáva energiu a aj ja verím, že tým pomáham okoliu. Slovo humor má grécky pôvod, a doslovný preklad znamená: tekutina, šťava. Tak ako auto potrebuje na svoj chod benzín, tak potrebuje človek humor na to, aby zapadol do tejto spoločnosti. Lenže auto nezávisí len od zdroja pohonu, ale hlavne od toho, kto ho riadi. Nesprávne riadený automobil, môže ohroziť nielen seba, ale aj ostatných. Takisto aj humor treba vedieť správne používať. Pre niekoho je humor smiať sa na každom slove alebo čine, ale väčšinou je to vlastnosťou pochabých ľudí, zase nezasmiať sa na ničom je znakom hlupákov. Humor, niekedy aj nemiestny dokáže upriamiť pozornosť, dokáže zblížiť neznámych ľudí a prelomiť bariéru. Ľudí, ktorí tento dar nemajú, mi je trochu ľúto a to nemyslím uštipačne. Takíto ľudia zapadnú do stereotypu, naplneného nejakým programom vstať, do práce, domov, spať. Ja takto nechcem žiť, chcem, aby každý deň bol niečím iný, výnimočný a nevšedný. Bojím sa stereotypu a liekom naň bude určite aj humor.

Z humoru sa čoraz ďalej stáva biznis. Komerčná zábava je len jednorázová, povrchná a krátkodobá. Ako je možné, že dialógy pánov Lasicu-Satinského i po toľkých rokoch nestratili svoje čaro? Odpoveď na túto otázku nepoznám. Humor nie je smiať sa na nejakých bezduchých komédiách, ale lepšie vedieť, lepšie chápať, lepšie vnímať to, aký je pre život dôležitý, aké je potrebné sa o neho starať, rozvíjať ho, aby nezakrpatel.

Istý Chamford raz povedal: „Najviac stratený deň nášho života je ten, keď sme sa nezasmiali.“ A má pravdu, ale nejde tu len o vynútený smiech, ide tu o radosť zo života, radosť z toho, že môžem dýchať, že môžem vidieť, ako všetko okolo mňa rastie, že môžem slobodne premýšľať, radosť z toho, že som sa dnes na niekoho usmial, a tým túto radosť podal ďalej. Množstvo vecí, ktoré sme dostali, sme dostať nemuseli, a nie sme tomu ani radi. Nie sme dokonca ani radi, že sme sa narodili. A pritom život, je radosťou sám. Prečo sú ľudia takí hlúpi, a neuvedomujú si to? Alebo si to nechcú uvedomiť? Nechcú priznať, že sú od niekoho závislí, od niekoho, kto ich poteší úsmevom, kto im úprimne zaželá pekný deň.

Každý človek je len vtedy zdravý, veselý a šťastný, keď je jeho telo i myseľ v harmonickej rovnováhe. Ak u niekoho prevláda negatívne myslenie, môžu sa zakrátko objaviť choroby a depresie. Nesprávnymi myšlienkami trestáme sami seba. Zmocňuje sa nás nervozita, svaly sú príliš napäté, stúpa krvný tlak. V dôsledku toho nás začne bolieť hlava, trpíme zlou náladou, nespavosťou a okrem toho vädneme a starneme. Negatívne myslenie a vnútorná disharmónia sú základom pre choroby a rany osudu.
No ja však verím, že ľudia si k sebe nakoniec nájdu cestu, pochopia prečo sa niektorí usilujú stále smiať a tým rozdávajú radosť tým, ktorým najviac chýba. A hlavne, že pochopia, že zdrojom samotného humoru nie je radosť, ale smútok. Smútok z tohto horkého sveta. Mali by sme mať na pamäti, že myslenie, či už pozitívne alebo negatívne, má tendenciu odraziť sa na kvalite nášho života. Myšlienky majú neuveriteľnú energiu. Myšlienky môžu človeka nielen zničiť, ale ho aj pozdvihnúť, dať mu krídla a vyniesť ho do pozoruhodných výšin.