Všetko živé, čo existuje na tomto svete, muselo svoju existenciu začať práve narodením. Vo väčšine sú všetci novorodenci nevinní a bezbranní. Osud každého z nich sa začína postupne vyvíjať ich rastom a dospievaním. Či už budú inklinovať k dobrému alebo k zlému záleží na každom z nich.

Myslím si, že človek je tvor rozumný a inteligentný, a preto by mal vedieť rozlíšiť, čo je dobré a čo naopak nie. No nie vždy záleží naše smerovanie len od nás. Dôležitú úlohu zohráva aj výchova. Jej pôsobenie sa začína už po narodení, pričom je neraz ovplyvnená aj osudom, či už priaznivým alebo naopak nepriaznivým. Dennodenne sa na nás sypú rôzne tragédie, ktorých dôsledky nám spôsobujú bolesť a vyrovnanie sa s nimi nebýva ľahké. Myslím si, že osud človeka je už vopred určený a zmeniť ho je zrejme nemožné. Nakoniec, čo sa má stať sa aj tak stane...Týmto chcem povedať, že tak ako je osud pridružený ku každému indivíduu, presne tak isto podľa mňa máme všetci svoju vlastnú akúsi šťastnú hviezdu, aj keď väčšina o jej existencii pochybuje. Zrejme je to zapríčinené prílišným pesimizmom zo strany dnešných ľudí, no ja verím, že niekde v diaľke existuje. Hoci ju nikto nikdy nevidel, neznamená to, že naozaj nie je. Veď predsa ani Boha nikto nikdy nevidel a koľko ľudí v neho verí.

Práve opak je pravdou a pomáha nám vo chvíľach, keď ju najviac potrebujeme. ale myslím si, ak ľudia žijú v nekonečných klamstvách a v pokrytectve, či už na pracovisku, v škole alebo doma v rodine, nikdy nemôžu využiť svoju hniezdu naplno, pretože šťastná hviezda svieti len tým, čo sú v živote úprimní a vážia si ľudí okolo seba, či už ich priateľstvo, lásku, úspechy... Ja osobne sa riadim heslom: „Ži tak, aby si svojím konaním neubližoval iným a aby si bol sám s sebou spokojný.“ No priznávam, nie vždy sa mi to aj darí a chtiac či nechtiac ubližujem tým ktorých mám rád. Niekedy jednoducho človek dostáva na výber viacero možností rozhodnúť sa... A nie vždy sa rozhodujem správne. Štve ma to, lebo niektoré rozhodnutia sa už nedajú vrátiť späť a už je zbytočné ľutovať ich. Je to skrátka život.

Kladiem si aj otázku, prečo sú niekedy ľudia, o ktorých okolie vie a hovorí sa o nich akoby nemali kožu na tvári, úspešnejší ako človek, ktorý sa v živote snaží niečo dosiahnuť vlastnými silami a hlavne poctivou prácou??? Vyplýva mi z toho jediné, žiť ako zviera, profitovať na úkor druhých a hlavne bez základov morálky... Toto je kľúč väčšiny z nás k úspechu, ale za akú cenu??? Strata vlastných ideálov, vlastného ja...Naozaj sa dá úspech dosiahnuť len touto cestou??? Verím, že sa to dá zvládnuť aj vlastným pričinením s pomocou našej šťastnej hviezdy.

Na záver by som to zhrnul jednou vetou. Treba žiť tak, aby sa naše najtajnejšie sny mohli stať skutočnosťou a hlavne mať sám zo seba dobrý pocit, lebo len to je predzvesť úspechu, ktorý nás určite neminie.