Život je zmena, ale vedieť sa prispôsobovať neustále sa meniacim podmienkam vyžaduje námahu i odvahu podloženú schopnosťami. Každé ráno ponúka preskúmať problém z rôznych strán, ba možno povedať, že vedecké je predovšetkým skúmať námietky a prípadné výhrady voči zastávanej hypotéze.

Nie tak človek, ktorý si nenavykol kriticky sa zamyslieť, ale v lenivosti ducha prijíma bez zdôvodnenia názory iných, neskúma ich oprávnenosť a netrápia ho logické protirečenia. Zostáva hluchý k námietkam a nezaujímajú ho názory iných. Jeho videnie sveta je čierno-biele, jednoduché a nezdôvodnené. V krajnom extréme ide o človeka, s ktorým je škoda strácať čas a energiu, je hluchý k akýmkoľvek námietkam a opakuje si len svoje. Jeho nešťastím je, že sa takto primkne iba k úzkej spoločnosti rovnako nevidiacich a rovnako odmietajúcich širšie hľadiská. Stráca inteligentných, uvažujúcich kamarátov. Jednostranné postoje berú na seba najrôznejšie podoby. Vypätý nacionalizmus a šovinizmus, zakladajúci obdiv k vlastnému národu na nenávisti ku všetkým ostatným. „Prázdna je národná samoľúbosť, ktorá v sebe neskrýva nič hlbšie. Ide napokon o ľudstvo, ktorého členmi sme spolu s ostatnými národmi.“ – píše Ľudovít Štúr v roku 1853!

Z nenávisti ku všetkému cudziemu vychádza aj rasizmus, uznávajúci iba vlastnú, takzvanú čistú rasu. Odmietanie žien (mizogýnia) alebo strach z mužov (androfóbia) sú tiež dôsledkom skresleného, úzkeho pohľadu. Odmietanie iných náboženstiev (bigotnosť, fundamentalizmus) malo a má často veľmi neblahé dôsledky až po fyzickú likvidáciu nevercov. Stretneme sa však aj s negatívnym postojom k starým ľuďom (ageizmus) alebo nevraživosťou voči deťom (mizopédia). Všimnime si, že všade tu chýba tolerancia, láska, porozumenie. Predsudky existujú voči chorým ľuďom, voči obéznym, chudobným i nenadaným. O čom svedčia takéto fanatické, málo informované a nenávistné postoje? Ich vznik môžeme pripísať trom príčinám. Alebo sa dotyčný stotožnil s niektorou jemu blízkou, málo informovanou osobou, najčastejšie s jednostranne zameranými rodičmi a už nikdy sa nezamyslel nad oprávnenosťou, či neudržateľnosťou ich názorov. Odklon od rodičovského názoru by pokladal za neveru a zradu, hoci láska sa prejavuje aj v kritickom domýšľaní, ako to napríklad robil mladý Milan Rastislav Štefánik, ktorého otec dokonca vyhodil z domu, aby sa neskôr pomerili.

Druhou príčinou tragických predsudkov je neinformovanosť alebo východisko z nesprávnych údajov. „Odborné“ dôkazy o menejcennosti niektorých rás sa ukázali ako dôsledok nevhodných kritérií. Napokon treťou, hlboko v podvedomí zakotvenou príčinou netolerancie, xenofóbie (nenávisť ku všetkému cudziemu, strach z cudzincov) je pocit menejcennosti, nedostatok vlastnej identity, keď človek jasne nevie, kým je, pochybuje o sebe a snaží sa definovať aspoň negatívne, kým a čím nie je. Dáva mu to pocit spolupatričnosti s rovnako zmýšľajúcimi (skôr, nerozmýšľajúcimi) sektármi, získava dôvod k nenávisti a agresii a falošnou ideológiou napĺňa svoj inak prázdny život. Život postavený na nenávisti je osobnou tragédiou a prípadné precitnutie môže viesť k depresii z premárneného času. Rôzne skupinky neonacistov a neofašistov, ktoré sa v cudzine i u nás hlásia naivne o pozornosť, nie sú ničím iným, než dôkazom chýbajúcej ochoty k hlbšiemu zamysleniu a poctivému hľadaniu zdôvodneného životného postoja. Prevaha negatívnych afektov im bráni pokojne uvažovať. Naučiť sa kriticky myslieť, vypočuť si jednu, druhú aj tretiu stranu, pozháňať si širšie informácie a samostatne usudzovať, to je poslanie inteligentného človeka, ktorý si váži svoju potenciu vychádzajúcu z najzložitejšieho systému – ľudského mozgu.

Človek nedozrie automaticky, prebehnutím cez roky puberty. K dovŕšeniu jedinečných možností ľudskej osobnosti je potrebné prejsť namáhavým obdobím vnútorného sebavýchovného a premýšľavého zretia, ktorému istý nemecký filozof priliehavo vravel filozofická puberta. Tieto roky vnútorného hľadania ležia kdesi medzi dvadsiatkou a tridsiatkou a pokračujú celoživotne. Treba sa vyrovnať s názormi rodičov, prevziať ich alebo bez straty lásky kriticky odmietnuť. Rovnako kriticky sa však postaviť k názorom priateľov aj k moderným trendom súčasnej spoločnosti.

Nie poslušnosť, ale uvážlivé zdôvodňovanie charakterizuje demokraciu proti totalite, mysliteľa oproti epigónovi. Každý fanatizmus je nebezpečný a každý neuvažujúci fanatik je potenciálnym škodcom spoločnosti i seba samého.