Ale vyhasnuté sopky sa môžu prebudiť. Táto veta v sebe ukrýva veľa pravdy či ponaučenia. Človek v živote stratil mnoho vecí. Veľa z nich bolo pre neho dôležitých a ich strata bolela. Často možno ani nechcel uveriť, že o niečo pre neho dôležité prišiel. Mnoho vecí sa však môže vrátiť. Nikdy netreba strácať nádej a treba veriť , že niečo pekné príde a možno ešte krajšie ako predtým.

Preto nemáme zabúdať na veci , na ktorých nám niekedy záležalo, ale máme sa snažiť o ich obnovenie . Máme sa k ním správať , ako keby boli stále nádherné a neporušené. Čo keby sme však zabudli na to , že niečo pre nás znamenali ?Stali by sme sa prázdnymi a zatrpknutými ľuďmi , pre ktorých už slnko nevyjde. Človek v živote príde o veľa vecí , ale mnoho môže nájsť . Keby sme prestali veriť , že niečo pekné sa vráti , alebo v našom živote objaví , už by sme neboli takými , akými sme . Veľakrát prídeme o niečo cenné , ale vždy sa to môže vrátiť . Preto nemáme zabúdať ani na ľudí , ktorí pre nás niekedy niečo znamenali , ale odišli . Vždy sa môžu vrátiť , rovnako ako odísť . Keby však človek myslel len na zlé veci , v živote by nebol šťastný . Mnohokrát ľudia vidia v živote len to zlé a myslia si , že už nemajú pre čo žiť . V živote však každý zažil niečo krásne , niečo , na čo nikdy nezabudne . Ale prečo ľudia často zabúdajú na to pekné? Prečo si myslia , že nič krásne ich už nečaká? Možno preto , že človek je často osamelý aj medzi ľuďmi . Niekedy nemáme nikoho , komu by sme sa vyrozprávali či podelili sa s ním o naše pocity . Mnoho ľudí však nemá nikoho , komu by sa vyžalovali . Preto sa cítia sami . Myslia len na zlé veci vo svojom živote . Treba však veriť , že v živote stretneme niekoho , s kým sa budeme cítiť dobre.

Každý ma na svete niekoho, kto je akoby jeho spriaznená duša. Ľudia ju však často nenájdu, lebo možno práve niekoho, kto mu je súdený, odsúdia. Možno aj kvôli výzoru. Aj v knihe Malý princ sa stretávame s názorom, že dobre vidíme iba srdcom a to hlavné je očiam neviditeľné. Podľa mňa má autor pravdu Antoine de Saint-Exupery pravdu .Ľudí by sme mali mať radi kvôli tomu, aký sú v duši a nie preto, že sú nádherný či krajší ako my. Človek by si mal priateľov vyberať podľa toho, ako sa s nimi cíti. Načo sú nám priatelia, keď sa im nemôžeme vyrozprávať? Priatelia sú predsa osoby, ktorým máme dôverovať a môžeme im povedať všetko. Ale ľudia sa často zaoberajú vážnymi vecami a nemajú čas na prázdne reči. Mnohý ľudia si myslia, že oni sa nepotrebujú vyrozprávať a netreba im priateľov. Časom však prídu na to, že nieje nič dôležitejšie ako mať priateľov. Veľakrát si myslíme, že máme nespočetné množstvo kamarátov. Niekedy však nastane situácia, že v časoch, keď nám je najhoršie, sa takzvaní priatelia obratia ku nám chrbtom. Často zistíme, že jeden ozajstný priateľ je viac, ako celá kopa kamarátov, ktorí sú našimi kamarátmi len naoko. Kamarát sa nedá kúpiť. Priateľov nám poskytne život s celou krásou a nástrahami. Skutočného priateľa si treba ceniť viac ako soľ, či zlato. Nedá sa kúpiť za peniaze ani pekné reči. Niekedy sa stane, že sa s kamarátom nestretneme aj viac dní, či týždňov. Ale pri rozhovore s ním máme pocit, že sme spolu neboli možno len pár minút. Zistíme, že nie čas, ale porozumenie a spoločné radostné chvíle sú nám vzácne. Môžeme sa zhovárať celé dni a nám sa zdá, že sme spolu len malú chvíľku.

Čas venovaný dobru a láske nie je nikdy stratený. Vždy sa nám v nejakej inej podobe vráti. Niekedy je sekunda v živote človeka veľmi dôležitá, inokedy ubehne tak, že si to ani neuvedomíme. Dobrým slovom sa dá veľa vecí vyriešiť aj bez násilia a utrpenia. Naopak, jedno zlé slovo či myšlienka môžu zničiť veľa nádejí a priateľstiev. Ľudia by sa mali naučiť radovať aj z maličkostí, z toho, že ráno svieti slnko či spievajú vtáci. Obyčajné ľudské šťastie je niekedy veľmi vrtkavé, a môžeme oň rýchlo prísť. Naučme sa vážiť si drobnosti a budeme šťastnejší aj v bežnom živote. Ešte stále platí, že nie krása, ale charakter, dobrota a ochota pomôcť sú cennejšie ako vonkajšie pozlátko, ktoré nám neprinesie nič dobré. Tiež sa vraví, že na konci niečoho, niečo nové začína, alebo že každý koniec je začiatok nového, pre nás ešte nepoznaného. Naučme sa ceniť si minulosť, aby sme pochopili budúcnosť. Treba sa však učiť na vlastných chybách. Človek totiž len tak príde na to, čo je pre neho správne. Ako hovorí vo svojej knihe Exupéry, reč je prameňom nedorozumení. Ľudia totiz často veci prekrútia, či si ich jednoducho prispôsobia, ako sa im hodí. Ale prečo to vlastne robia? Možno sa len boja počuť pravdu, či len chcú niekomu ublížiť.

Ale ako chce líška v knihe ukázať princovi šťastie, rovnako by sme mali pristupovať aj my. Jeden druhého robiť šťastným a nie klamať a ubližovať si. Veľa ráz sa ľuďom podarí klamstvami, čo chceli, ale podľa mňa nemôžu byť šťastnými, pretože pocit, že niekomu ublížili, je silnejší. Ale ľudia si to aj tak nepriznajú. Je totiž oveľa ťažšie súdiť samého seba ako svojich blížnych.