Narodiť sa pre lásku, žiť pre lásku, zomrieť pre lásku... Veta akoby vystrihnutá z lacných románov, ktoré sú výstižne označované ako „ľahké čítanie pre ženy“. Opojenie z romantiky letných nocí v náručí milovaného, ktoré však rýchlo vyprchá. Sladké bláznovstvo určené len pre naivných rojkov, ešte nezasiahnutých krutou realitou života. Slová lásky k mužovi či žene, čistej a úprimnej, nám - nezasväteným do tajomstiev tohto najmocnejšieho citu, možno nič nehovoria. Snáď sme už zažili ten pocit prvého zamilovania sa, okúzlenia, príťažlivosti. No potom prišlo prvé sklamanie, bolesť, ktorá bolí často najdlhšie. Práve v takýchto situáciách nám - ľuďom láska najviac chýba. Keď je pre nás samozrejmosťou, súčasťou každodenného života, nedokážeme dostatočne oceniť jej neobyčajný prínos do nášho života. Ale keď ju stratíme, náš život sa stane ochudobnený o tú najväčšiu radosť. Túžba po láske je prítomná v každom z nás. Veď každý chce zažiť ten pocit neskonalého šťastia, keď sa nám všetko navôkol zdá byť nádherné, životné prekážky zrazu nepokladáme za podstatné, problémy, ktoré nám dovtedy robili starosti hádžeme za hlavu a radšej si užívame slobodu a slasť zo silného, doposiaľ nepoznaného citu. V srdci túžime po veľavravných pohľadoch, romantických slovách, pohladeniach, ktoré by pre nás dostávali zvláštny zmysel. Ako ľudia, mení sa aj láska. Mladosť časom vystrieda zrelosť, tú zase dospelosť. S vekom pribúdajú skúsenosti, stráca sa bezstarostnosť, naivnosť. Lásku búrlivú a vášnivú nahradí láska pokojná, verná. Vraví sa, že každý vek má svoju lásku, no myslím, že vždy bude pre človeka znamenať to isté - zmysel života, naplnenie túžob a snov. Najfrekventovanejšími slovami v piesňach všetkých jazykov sa stali túžba, záujem, bolesť, viera, smútok a milovanie. Nie sú to vari synonymá tohto zázračného citu, tak často omieľané jazykmi generácií už od stvorenia sveta? Musíme si dobrovoľne priznať, že človek je od lásky závislý. Nedokáže žiť bez nej, je súčasťou minulosti, prítomnosti a budúcnosti, a na to v nijakom prípade nesmieme nikdy zabudnúť. Vo všeobecnosti sa dajú rozlíšiť viaceré druhy lásky: láska k žene či mužovi, k rodine, priateľom, známym alebo láska k Bohu, na ktorú sa často zabúda. Každá vášeň či pobláznenie raz môže pominúť, hádka alebo nedorozumenie razom preruší dobré vzťahy s rodinou a priateľmi, vzdialenosť spôsobí skôr či neskôr stratu kontaktov na známych či neznámych... Boh však vždy zostane s nami, v dobrom či zlom, v šťastí i trápení, chudobe aj bohatstve. Je našou rodinou, priateľom i životným druhom celý život a dokonca i po ňom. Láska k nemu je zakorenená hlboko v nás, i keď o nej možno ani nevieme. Je to skrytá vďačnosť, tichá prosba vyslovená k nebesám s nádejou a vierou, že nám On a jeho láska k nám pomôžu prekonať i tie najťažšie skúšky v živote. Ten, kto si nevie vážiť božie dary, ktoré sa mu v hojnosti ponúkajú každý deň, ten, kto nevie milovať, kto potláča svoje city a nevie si priznať závislosť svojho biedneho života od šťastia a pomoci blížneho, pre toho je láska iba slovom, pojmom, označujúcim zložitý reťazec chemických reakcií v ľudskom tele, ktorého následkom je vzájomná príťažlivosť dvoch ľudí. Takého človeka, možno necitlivého či chladnokrvného, možno len ľutovať. Azda súdim príliš prísne, veď nie každý si sám zavinil redukciu svojich citov. No zdieľam názor s väčšinou ľudí na tomto svete, ktorí tvrdia, že netreba len prežívať, treba žiť. A bez lásky sa podľa môjho názoru celý život plnohodnotne prežiť nedá. Som len mladé naivné dievča, často príliš ovplyvnené romantickými románmi či filmami. Priznám sa, vo svojom krátkom živote som viackrát zmenila názor na komplikovaný vzťah mužov a žien, raz sklamaná, inokedy potešená. Najviac zo všetkého sa bojím, že raz pominie tá éra sladkých ideí a snov, v ktorých žije moja neskúsená duša, že sa budem musieť postaviť zoči-voči sklamaniu zo stroskotaných vzťahov. No napriek všetkému pevne verím, že láska pre mňa nezostane len prázdnym slovom, ale nádejou pre budúce generácie, že tento svet sa niekedy naozaj prebudí do krajšieho a pokojnejšieho dňa, ako je tomu práve dnes.

Diskusný príspevok:

VÁŽENÁ PANI PROFESORKA, MILÍ SPOLUŽIACI!
Dovoľte mi, aby som sa aj ja niekoľkými slovami dotkol predchádzajúcej prednášky. So záujmom som si vypočul referát môjho predrečníka na tému Internet. Nie je som síce ani z ďaleka tak rozhľadený na danú problematiku ako bolo pred chvíľou predvedené, hlavne čo to do histórie a vývoja tejto informačnej "diaľnice", systému pripojenia, sprostedkovávateľov služieb a iných možností spätých s touto tematikou, ale rád by som sa zaoberal negatívmi javmi sprevádzajúce tento výdobytok modernej techniky.Z prednášky bolo možno tak trochu vycítiť iba samé klady, priznávam, ku koncu sa spomenuli zápory, no nedostačujúco. Internet ako celosvetová diaľnica a sprostredkovávateľ všetkého možného nie je využívaný iba na "dobré" veci. Hackeri a ich vírusy sú iba vrcholom ľadovca a predstavujú hrozbu iba pre túto globálnu sieť. No čo s užívateľmi, ktorý sa deň čo deň naň pripájajú. Ako si môžeme predstaviť, že na nás internet nevplýva i negatívne? Nemôžeme. V "sieti" existuje veľké množstvo illegálnych/protizákonných stránok zaoberajúcich sa a rozoberajúcich to čo je morálne zakázané.

Beletrizovaný životopis:

 Jedného šťastného dňa, konkrétne 2.septembra 1990, priletel k oknu mojich rodičov bocian a priniesol dieťa, ktoré túžobne očakávali. Nemohol to byť nikto iný, len ja – Denis Tomaškovič. Ja sa na to nepamätám, ale povedali mi, že som bol veľmi malý a drobný, čo sa teda teraz povedať nedá. Dni plynuli a okolo mojej kolísky sa mihalo veľa ľudí. Veď poznáte to, keď na malé bábätko sú všetci zvedaví. Každý sa usmieva, hladká vás, nemôžete im nič povedať, lebo to neviete, ani jesť si nemôžete vypýtať, lebo neviete ešte rozprávať. Sú to týždne piskotu, plaču, ale hlavne vnímania nového okolia. Postupne, ako šiel čas, pribúdali dni, týždne a mesiace a ani som sa nenazdal, už som sfukoval sviečku z narodeninovej torty. Mimochodom, určite mi nechutila, lebo torty nemám rád.

Umelecký opis:

Zima je krásne ročné obdobie, ktoré k nám prichádza vždy v rovnakom čase ,ako mávnutím čarovného prútika. Nasleduje hneď po jeseni. Začiatok zimy nám signalizujú zvieratá, ktoré si robia zásoby, alebo vtáctvo ,ktoré odlieta do teplých krajín. Taktiež sa mení aj príroda. Zimná príroda má svoje čaro .na oknách áut, bytov vytvoril pán Mráz svojou šikovnosťou zložité geometrické tvary. Okrem toho pokryl všetky rieky priehľadným a studeným zrkadlom.
Strechy domov, budov zdobia dlhé ostnaté drôty v podobe cencúľov. Z neba sa na nás znášajú biele vločky, ako snehové víly. Polia a lúky sa zmenili na bielu snehovú prikrývku, vytvorenú bielym, čistým snehom. Padajúci sneh zdobí nielen polia a lúky, ale aj stromy, ktoré obliekol do dlhého bieleho kabáta. K zime patria aj snehuliaci, pripomínajúci snežných

Charakteristika osoby:

 Je vysokej, trochu atleticky rozvinutej postavy. Chodí vzpriamene. Tvár má oválnu s vysokým čelom zakrytým ofinou, ktorá mu padá až do očí. Jeho malé hnedé oči sú plné radosti a vždy sa smejú. Pod stredne veľkým nosom má malé ústa s bielymi zubami. Gaštanové vlasy , vzadu zastrihnuté dostratena, mu veľmi pristanú i keď mu trochu odstávajú uši. Je to celkom obyčajný chlapec so svojimi starosťami, ktoré sú charakteristické pre jeho vek. Na prvý pohľad sa zdá výbušný, bláznivý, no v samom, najhlbšom kúte svojho srdca je tichý, dobrý a skromný. Je spoločenským typom človeka, v kolektíve je vždy obľúbený, čo mu veľmi vyhovuje.
Z tohoto vyplýva, že sa cíti najlepšie v kruhu svojich priateľov i priateliek, proste v spoločnosti. Je to priateľský, dobrosrdečný človek, z ktorého isto vyrastie dobrý otec. Ja si myslím, že vo svojom veku je idolom mnohých dievčat. Na prvý pohľad to na ňom nie je vidieť, ale je veľkým labužníkom. Obľubuje slovenskú kuchyňu, v ktorej dominujú bryndzové halušky. Veľmi rýchlo a dobre sa orientuje v populárnej hudbe. Zo zlej nálady ho späť k životu privedie iba hudba skupiny Guns n´ Roses alebo filmy s akčnou tematikou. Medzi obľúbené športy určite zaraďuje futbal, hokej a cyklistiku.

Rozprávanie:

 Pomaly otváram oči , ten dážď mi nedá spať. Stále klepoce na parapetnú dosku. Ťažko dvíham nohy z postele, od nehody mi chôdza, pohyb nohami spôsobuje ťažkosti. Bolo to v lete, asi tak pred rokom a pol. V Londýne bola neuveriteľná horúčava. Preto som bol rád, keď ma šéf poslal na Island. Mojím cieľom bolo napísať pútavú reportáž pre naše noviny. O dve hodiny ma už ofukovala klimatizácia v lietadle. Po krátkom hodinovom lete som bol tam. Pri výstupe ma ovanul príjemný studený vánok. Obzerajúc sa po krásach tohoto ostrova, mi stúpla nálada. Moje rozjímanie však prerušil tupý náraz. Vo vzduchu začali lietať moje papiere, až to vyzeralo skoro ako na prvého mája. " Prepáčte, prosím! " ospravedlňovala sa mi, pomáhajúc zo zeme. " Nič sa nestalo," odvetil som.

Úvaha:

 Láska…poznáme ju všetci. Každý z nás raz miloval i bol milovaný, všetci sme raz zablúdili pohľadom na toho, kto sa nám páči. Lež, čo je láska? Je to cit, túžba alebo droga? Mohol by bez nej existovať život? Je stála alebo prelietavá? Prečo niekedy mizne a inokedy sa zas nečakane vracia? Nik nepozná odpoveď… Láska je ako vtáča. Kým dospeje, preletí mnohými krajinami a vystrieda mnoho priateľov. No raz sa usadí a postaví si svoje hniezdočko. Keď mu ho sfúkne vietor, nevzdá sa a na záveternej strane si vybuduje nové, oveľa pevnejšie, ktorým nepohne ani víchrica. O tom je láska. Každý neúspech človeka poučí, a zároveň i vyprovokuje, a bude milovať stále viac a viac. A čím viac bude ľúbiť, tým viac si bude priať, aby i on bol milovaný…

Slávnostný prejav:

 Zišli sme sa dnes na slávnostnom akte, aby sme si pripomenuli významné 60. výročie SNP, ktoré je zapísané v dejinách Slovenského národa.
Práve v týchto dňoch si vo všetkých regiónoch našej domoviny pripomíname slávnostné výročie týchto udalostí. Teší nás, že mnohí pamätníci, ako priamy účastníci revolučných dní. Sú dôkazom, že v tomto boji sa prejavila hrdosť národa a jeho rozhodné odhodlanie ubrániť si slobodu a právo na život.
Slovenské národné povstanie bolo najvýznamnejším revolučným vystúpením Slovákov v doterajšej histórii. Túto udalosť si uvedomuje aj SZPB, ktorý stále výraznejšie prízvukuje postoj najmä mladých ľudí k histórii