Prečo deti siahnu na drogy je podľa mňa do diskusie zaradiť veľmi dôležité. V knihe Tvoje dieťa a drogy od Dr. Rossa Campbelleho z USA som sa dozvedel, že deti na drogy siahnu najviac pri rozvádzajúcich sa, alebo rozvedených rodičov. Dôvod, prečo to tak je, uviedol autor knihy nejaký takýto: „Dieťa z rozvodu viní nie rodičov, ale seba samého, aj keď sa mu to rodičia snažia vyhovoriť“. Neviem, či to je práve ten najčastejší dôvod, prečo deti začnú obetúvať svoje krehké životy práve drogám. Nie som taký znalec tejto problematiky ako Dr. Ross Campbelle, vlastne vôbec nie som znalec, ale z vlastnej skúsenosti si myslím, že žiaci na drogy siahnu hlavne preto, lebo sa chcú ukázať pred kolektívom. Ja ako štrnásťročný som začal s cigaretami. Zo začiatku mi to vôbec nechutilo, ale po čase som sa stal na cigaretách závislý. Keď som mal v ruke cigaretu, cítil som sa ako veľký „frajer“, nemyslel som na to že si ničím zdravie, bol som veľmi rád, že ma kvôli cigaretám uznávali chalani "šibnutí" rovnako ako ja.

Dôvodov na podanie si ruky s drogou je samozrejme veľmi veľa. Veľký počet žiakov sa dostane k drogám z čistej zvedavosti. Dokonca som počul viac takých prípadov, kde starý otec núkal svojmu vnukovi pálenku, či cigaretu. Dôležitá je otázka: „Komu z vás fajčiarov, alebo aj bývalých fajčiarov chutila prvá cigareta? Alebo komu z vás chutil prvý pohárik alkoholu? Ja si pamätám na moju prvú cigaretu. Bolo mi po nej veľmi zle. Bolelo ma brucho a príšerne sa mi krútila hlava. Ako je potom možné, že som s tým vtedy neprestal? Hľadať pôvod začiatku, je dôležité, ale podľa mňa je rovnako dôležité aj hľadanie príčiny pokračovania.

Ako odhaliť dieťa, či fajčí? Túto problematiku považujem tiež za veľmi dôležitú. Ako by ste sa cítili ako dieťa, keby vás rodičia sledovali? Asi by to nebolo nič príjemné a možno by to na duši dieťaťa zanechalo stopy. Klasické dychové skúšky pre žiakov nie sú problémom. Stačí si do úst vložiť žuvačku, alebo pohrýzť obyčajný klinček a je po zápachu. Kontrolovať prsty? Deti majú štipce, alebo len nejaký drôt či slamku a zapálenej cigarety sa prstami vôbec nemusia dotýkať. Ako potom odhaliť ich závislosť? Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať. Deti sú oveľa prefíkanejšie, ako si mnohí rodičia myslia. Najprijateľnejšie by bolo z detí vytiahnuť priznanie prijemným, pokojným rozhovorom, vedeným k istému cieľu. Znie to pekne, ale koľkým rodičom sa to podarí? Pre rodiča je asi najhoršie dozvedieť sa pravdu od niekoho iného.

Mám pocit, že pre nedostatok času sa rodičia veľmi málo rozprávajú so svojimi deťmi. Sú do večera v práci, vracajú sa unavení a mnohokrát bez nálady. Nasadli do náhliaceho sa vlaku za kariérou. To sa im nedá, ani nesmie vytýkať. Pracujú tak preto, aby sa ich deťom žilo ľahšie. Aby oni nemuseli toľko obetovať ako oni. Ale cez víkend, keď sa majú venovať svojim deťom, motajú sa po supermarketoch. Môže sa rodič so svojim dieťaťom v takomto zariadení pokojne a vážne porozprávať? Prečo príroda pre moderných ľudí stratila všetku krásu? Podľa mňa je príroda práve to najideálnejšie miesto na rozhovory. Pôsobí na ľudí ukľudnujúco, čo je pri rozhovoroch tohto typu veľmi dôležité. Dieťa pri rozhovore sa nesmie báť, musí byť pokojné.

Milí rodičia, ani by ste neverili, ako nesmierne vás deti potrebujú. Potrebujú vašu pomoc pri riešení aj toho najmenšieho problému. Potrebujú byť vypočuté. Aj keď vám sa to už nezdá, vaše deti vidia vo vás hrdinov. Ste pre nich vzorom možno aj po celý život. Každú vašu radu si cenia. Preto sú vaše rozhovory a vaša pozornosť pre deti také dôležité. Neotáčajte sa k ním chrbtom. Skúste sa ponoriť do ich problémov a spoločne im pomôžte nájsť cestu von. Buďte im oporou na ich púti životom. Ste ich rodičia, vy ste ich hlavní vychovávatelia. Myslite na ich budúcnosť aj v tomto smere.