Keďže moja prvá úvaha vyzerala ako stiahnutá z internetu, túto úvahu som sa rozhodol napísať z hlavy a z pár, možno nepresných, myšlienok, ktoré si pamätám z kníh, ktoré sa týkajú danej témy. Knihy som už vrátil, tak sa vopred ospravedlňujem za možné nejasnosti. V tejto úvahe sa budem venovať téme, ktorej som sa venoval aj v predchádzajúcej úvahe s tým, že teraz si dať viac záležať na jej obsahu. Tému by som nazval „Ako pomôcť rodičom, pri protidrogovej výchove ich detí“. Nebudem písať o štatistikách, o rôznych výskumoch atď. Budem písať len o tom, ako by som ja, ako učiteľ vplýval na rodičov, aby s deťmi hovorili o celosvetovom probléme nazývanom „DROGA“.

Čím tak asi začať. Je dôležité miesto, kde sa s rodičmi na danú tému budem baviť. Problém, ktorý chcem s rodičmi riešiť je taký široký, že obyčajné rodičovské zduženie nebude stačiť na jeho pokrytie. Na druhej strane si skúste predstaviť, koľko rodičov by prišlo na diskusiu s učiteľom o drogách mimo rodičovského združenia. Dnešný svet je veľmi rýchly, všetko sa kamsi ženie a berie so sebou aj rodičov, ktorí potom možno nie uvedomelo, strácajú čas na to najcennejšie čo majú, na svoje deti.

Rodič vo výchove dieťaťa je dôležitejší ako učiteľ. Tak kde sa s rodičmi stretnúť? Mal by učiteľ si dohadovať schôdzky s rodičmi jednotlivo? V čase a mieste, kde to vyhovuje rodičom? Je táto téma až taká dôležitá, aby učiteľ obetoval tak veľa hodín za svojho času? Odpoveď je áno. Ale úprimne. Koľko učiteľov by toto všetko urobilo pre zlepšenie výchovy detí zo strany rodičov? Ani ja by som toho nebol schopný, aj keď tému považujem za veľmi dôležitú. Ostáva mi iba rodičovské združenie.

Dôležitý je aj vek dieťaťa. Diskusiu s rodičmi by som vykonal už pri dosiahnutí žiakov piateho ročníka. Deti treba pred nebezpečenstvom varovať čo najskôr. Možno v dnešnej dobe aj v piatom ročníku je už neskoro. Druhú diskusiu by som vykonal po dosiahnutí detí siedmeho ročníka. Táto diskusia by bola viac zameraná už na odstránenie „nenápadnej“ závislosti žiakov na ľahkých drogách.

Na začiatku stretnutia s rodičmi je podľa mňa dôležité definovať drogu. Poviete si, je to potrebné? Každý z rodičov predsa musí vedieť, čo droga je. Každý? Vie každý, že poznáme mäkké a tvrdé drogy? Na základných školách je asi zbytočné zdržiavať sa tvrdými drogami. Možno sa mýlim a som len veľký optimista, ale nechce sa mi veriť, že už na základných školách sa žiaci stretávajú s tvrdými drogami. Neviem teraz presne, či marihuana a hašiš patria už do kategórie ťažkých drog, alebo do ľahkých. Ja by som ich zaradil medzi ľahké nelegálne drogy o ktorých, vrátane s alkoholom a cigaretami, by som sa s rodičmi hlavne bavil.

Ako som spomenul, medzi ľahké drogy patrí aj alkohol, či cigarety. Prečo sú legálne? Ako môže byť niečo, čo tak veľmi škodí legálne? Je naozaj marihuana škodlivejšia ako tieto legálne drogy? Ale samozrejme s rodičmi by som túto tému nerozoberal. Keď už všetci rodičia vedia, čo droga je, prečítal by som im skutočné príbehy, kde mladí ľudia premárnili svoju mladosť hlúpou nerozvážnosťou. Siahli po drogách a ich život sa začal prudko rútiť do neznáma. Verím, že každý rodič by tieto príbehy počúval. Nebolo by to nikomu ľahostajné. Čítaním týchto smutných príbehov chcem docieliť precítenie rodičov a vyvolať v nich predstavu, že ich vlastné deti by sa v takejto situácii ocitli.