Ja osobne si veľa z komunizmu nepamätám, pretože som bola ešte veľmi malá, no z rozprávania rodičov viem, že to bola doba veľmi jednoduchá.

Začnime napríklad otázkou nezamestnanosti. Za komunizmu museli mať všetci občania štátu prácu. V podnikoch pracovalo veľmi veľa ľudí, vznikala tzv. prezamestnanosť. Komunizmus chcel rovnosť všetkých občanov, chcel rovnaké podmienky pre všetkých.

Čo sa týka politiky, politická pluralita neexistovala, na kandidátke sa objavovala len jedna strana, v porovnaní s dneškom možno výhoda, možno nie.

Ľudia však nemali právo povedať svoj názor, pokiaľ bol iný. Bola obmedzená sloboda prejavu. Dnes si môže povedať každý svoj názor bez toho, aby sa musel obávať o svoju slobodu. Za urážku na cti vyšších štátnych predstaviteľov za komunizmu boli odsúdení na niekoľko mesiacov alebo rokov do väzenia. Komunizmus tiež nepodporoval cirkev. Pre št. zamestnancov a predstaviteľov komunistickej strany bolo náboženstvo zakázané. Ľudia s vyšším postavením v zamestnaní mali zakázané sa sobášiť v kostole, krstiť deti, alebo posledné pomazanie od farára bolo možné len potajomky.

Na sviatok, akým bol 1.máj, sa chodilo manifestovať. Bola to jedna z udalostí,  kde sa stretávalo veľa ľudí. Tiež stojí za zmienku športová Spartakiáda, ktorá bola v tom čase veľmi populárna. Nacvičovali základné školy, stredné školy ale i vojaci. Tí najlepší sa potom stretli v Prahe. Bola povinná vojenská služba, 2ročná.

Oproti prítomnosti vtedy nebol veľký výber tovaru, aj preto, že nebolo toľko obchodov. No treba podotknúť, že výrobky v obchodoch boli kvalitnejšie a boli to slovenské výrobky. Dnes máme tzv. Číňaky a Markety, v ktorích možno nájdete skoro všetko, no povedzme si, za čo tie výrobky stoja. O potraviny bola tiež núdza, tropické ovocie bolo dostať len v zime pred Vianocami.

V tých časoch sa však žilo bezpečnejšie, pretože neboli rozšírené drogy, zbraň vlastnilo len málo ľudí. V televízií boli hrané len filmy, ktoré prešli prísnou cenzúrou. Týkalo sa to hlavne zahraničných filmov. Dnes vidíme v televízií len zabíjanie, nahánačky na autách a samých supermanov. Potom sa čudujeme odkiaľ sa berie toľko násilia v živote.
Podobne to bolo s cenzúrou aj v rozhlase. Nemohli tam byť žiadne nadávky, alebo sa nesmel propagovať kapitalistický spôsob života. Dnes chcú ľudia spoznávať svet a krajiny, no málokto si to v tejto dobe môže dovoliť. Vtedy to bolo trochu iné. Keďže mal vtedy každý prácu, tak nebol problém s peniazmi, no aj to malo háčik, pretože cestovať sa smelo len do komunistických krajín, alebo neutrálnych štátov, napr. Juhoslávia, odkiaľ sa potom dalo vycestovať aj do kapitalistických krajín, no aj to bolo kontrolované. Najčastejšie to bolo Nemecko a USA. No takú dovolenku na Slovensku si mohol dovoliť každý.

Myslím si že to nebola až taká zlá doba pre spoločnosť.