Mnohí z nás uvažujú nad otázkou, čo je to láska. Nie je to nejaký jav, ktorý by mal presnú definíciu, presný vzorec. Možeme ju len cítiť. Je to niečo, čo má každý človek v sebe už od narodenia. Láska može byť všelijaká, či už láska rodičov k dieťaťu, priateľská láska alebo láska medzi mužom ženou. Každý z nás už zažil tú prvú lásku. Pamätám si, ako som rozprávala už v školke, že som zaľúbená. Ale bolo to ešte obdobie, kedy som lásku nechápala. Teraz si myslím, že to trochu chápem. Ak je láska skutočná, tak zažívame niečo neuveriteľné. V dobe, keď sme zaľúbení si nevieme predstaviť, ako by sme bez toho druhého existovali. Stále rozmýšlame nad tým, čo práve robí, na čo myslí, kde je - nič iné nám nebehá po rozume, len on, ten, ktorého tak ľúbime. Niektorí z nás si kladú otázku,č i nájdu raz toho pravého. Ale ono to všetko nakoniec príde, aj keď to nebude práve vtedy, keď si to najviac želáme. Láska so sebou prináša radosť, úsmev, šťastie, ale aj nástrahy, bolesť, nenávisť a dni plné smútku. Láska sa nikoho nepýta, či može vojsť, cíti ju takmer každý. Na prvé lásky sa vraj nikdy nezabúda. Majú v sebe niečo, čo slovami nedokážem popísať - poznanie, radosť, očakávanie, smútok,.... Ako všetko pekné, aj táto láska vačšinou rýchlo skončí. Po prvej láske nastupuje vraj už tá pravá. Ako by bolo na svete nádherne, keby na ňom bola iba láska! Lenže po láske nastupujú aj iné pocity: nenávisť, smútok, samota. Láska, šťastie i bolesť kráčajú spoločne životom človeka. Keď sa človek zaľúbi do nesprávneho človeka, jeho chyby nevidí. Neverí všetkým rečiam, ktoré sa k nemu donesú, alebo lepšie povedané, nechce im veriť. Láska dokáže aj veľmi bolieť. Najmä vtedy, keď jeden drohému ublíži. Trápime sa tým a keď príde do nášho života zas niekto iný, bojíme sa. Ale ako sa hovorí: ,,Čo nás nezabije,to nás posilní." Časom pominie pocit sklamania a my znovu stretneme niekoho, koho budeme ľúbiť a on bude ľúbiť nás. Veď cesta životom je kľukatá. Láska je jediná, bez ktorej by ľudia nemohli žiť a na to niektorí z nás zabúdajú.