Láska

Láska nemá presnú definíciu, i keď sa ju pokúšali vysloviť už
viacerí múdri ľudia. Niektorí dokonca rozdeľujú a rozlišujú zaľúbe-
nosť od lásky, i keď oboje po sebe nasleduje, jedno i druhé je ply-
nulým prechodom.
Čo je to, čo spája muža i ženu, i keď sa predtým nepoznali,
i keď prišli z rozdielnych krajín a sú rozličných rás? Často sú to
bytosti, ktoré nezodpovedajú doterajším predstavám ideálnej ženy
a muža. Čo je to za silu, ktorá nedovolí rešpektovať múdru radu ro-
diča i priateľov, zanedbá tradície a strháva celého človeka, jeho
um i srdce do svojich osídel?
Láska je vzácny a najkrajší cit, ktorého je schopná ľudská by-
tosť. V nej sa nedajú oddeľovať duševné prejavy od telesných, lebo
patria nevyhnutne k sebe a obyčajne po sebe nasledujú. Láska je
mnohotvárna; každý ju ináč prežíva a vníma. Je to túžba po trvalom
splynutí s milovanou bytosťou, s ktorou partner chce zdieľať všetko
dobré i zlé v živote, od ktorej chce rovnako prijímať ako dávať,
chce sa pre ňu obetovať. Dnes, keď do manželstva vstupujú dvaja
rovnocenní partneri, je táto črta neobyčajne dôležitá. Ináč to bolo
v buržoáznej, meštianskej spoločnosti, v ktorej žena hrala trpnú
úlohu a len prijímala, kým muž, v rodine suverén, rozdával aj
v láske len toľko, koľko sa mu zachcelo.
Láska dodáva odvahu, optimizmus, zbavuje človeka pocitu samo-
ty, uľahčuje umeleckú tvorbu, vykonávanie tej najťažšej práce, robí
život pekným a keď nastanú roztržky, prekážky, keď pominie ilúzia,
láska vie dodať silu, rozvahu a trpezlivosť prekonať každú prekáž-
ku. Ideálny vzťah dvoch ľudí je zdrojom správnej výmeny názorov,
rešpektovania mienky toho druhého, ktoré v dobrom úsilí radí dobre.
Láska musí byť aj priateľstvom, v ktorom dvaja ľudia nájdu spoločné
záujmy a názory. Preto si ľahšie porozumejú dvaja ľudia s rovnakým
vzdelaním a s rovnakou výchovou. Priateľstvo v láske je zhovievavé,
vie pochopiť, ospravedlniť chyby i malé nedostatky, vie byť trpez-
livé. Keď však priateľská zhovievavosť dosiahne vrchol, nastane
sklamanie, zborí sa aj láska. Býva to najmä vtedy, keď sa medzi
dvoch ľudí votrie neúprimnosť a nedôvera.
Lásku nemožno predstaviť bez vzájomnej úcty. Veď ani v normál-
nom civilnom živote si nemôžeme obľúbiť toho, kto nemá úctu, koho
si nevážime pre jeho správanie sa, minulosť, nevhodné reči, nedosta-
tok inteligencie, nemorálne činy a pod.

Naopak, vyhýbame sa mu.
Preto dve bytosti, ktoré sa pre duševné a telestné vlastnosti milu-
jú, musia sa pre svoje charakterové vlastnosti, správanie sa, inte-
ligenciu, nadanie navzájom vážiť, uctiť a obdivovať.
Každá žena a každý muž majú akúsi predbežnú predstavu o part-
nerovi, ktorý by sa im páčil. Táto predstava je obyčajne hmlistá,
s určitou toleranciou znakov, málokedy je celkom presná; napríklad:
"Musí byť vysoký, čierny, rozhodný v konaní, inžinier, mal by mať
auto atď." Aj keď sú tieto predstavy a predsudky niekedy smiešne,
obyčajne náročné, najmä potom pri porovnávaní ideálu so skutočnos-
ťou, predsa patria k zamilovanosti a láske. Na základe týchto pred-
stáv sa ľudia hľadajú a stretávajú. O ktoré predstavy vlastne ide?
Ich predstavy spravidla tvoria vzhľad, charakterové vlastnosti
a zamestnanie. Ľudia rozličných vekových skupín, temperamentu, kon-
štitúcie a vzdelania majú rôzne ideálne predstavy o milovanej by-
tosti. Mladší, naivnejší uprednostňujú telesný vzhľad človeka,
starší, rozvážnejší zas charakterové vlastnosti a stupeň inteligen-
cie.
Ďalšou vlastnosťou lásky je jej trvalosť a stálosť. Nezatvá-
rajme oči pred rozličnými nástrahami, cez ktoré musí láska v živote
prejsť. V čase ťažkostí a skúšok sa síce oslabí a zakolíše, ale keď
je naozaj čistá, úprimná, keď nevyplýva len z jednej alebo z dvoch
vlastností, potom aj tie najhoršie nástrahy prekoná a vytrvá. Bez
toľkej zhovievavosti a rezervných síl by to ani nebola láska. Keď
sa natoľko oslabí, že stratí svoju pravú podstatu, že je neschopná
obnovy, musí sa skončiť. Neslobodno nič predstierať. Treba sa ro-
zísť dôstojne, aby sa nezranilo ešte aj to málo, čo pretrváva.