Olympijské hry (úvaha)

Prečo práve Grécko?
To, že olympiáda vznikla práve v Grécku, nemožno považovať za náhodu. Náhodný je nanajvýš názov / od slova OLYMP - sídlo pohanských bohov/, no nie skutočnosť že práve Gréci začali organizovať hry takéhoto rozsahu. Šport bol v Grécku veľmi populárny na rozdiel od ostatných národov, kde sa pestoval len vo veľmi malom rozsahu. Súviselo to predovšetkým s chápaním života. Azda najväčší rozdiel medzi Grékmi a negrékmi predstavovala kalokagatia / telesný i duchovný ideál /. Predstavovala dosiahnuteľný cieľ : krásne a zdatné telo vypestované atletikou a gymnastikou; duševná krása vybrúsená vzdelávaním sa v umení a vede.

Znehodnotená myšlienka
Častokrát sme svedkami toho, ako sa pekné myšlienky menia na sklad nerealizovaných snov. Na počiatku novodobých olympijských hier stál francúzsky barón PIERRE DE COUBERTIN s víziou oslavy bratstva medzi národmi, mieru, amaterizmu a rytierstva. Ale čo z pôvodných ideálov dnes? Po OH 1972 v Mníchove, kedy palestínsky teroristi zavraždili 11 izraelských športovcov sa najväčšie hry sveta zmenili aj na najväčšie policajné akcie súčastnosi / Počet policajtov, ktorí budú dohliadať na poriadok počas tohtoročných OH v Salt Lake City sa oproti predchádzajúcim olympiádam určite niekoľko násobne zvýši, čo je výsledkom teroristických útokov na New York v septembri minulého roku./ Olympiáda neprerušila dve svetové vojny / v rokoch 1916, 1940, 1944 sa nekonala /, medzinárodné konflikty sa preniesli aj športoviská, čo vyústilo v neúčasť amerických športovcov na olympiáde v Moskve v roku 1980 na protest proti vpádu ZSSR do Afganistanu no a krajiny východného bloku im to vrátili o štyri roky neskôr, keď bojkotovali OH v Los Angeles. Olympiáda navyše priniesla posilnenie diktátorských režimov v roku 1936 v Berlíne a v roku 1980 v Moskve. Z Coubertinovho hesla „Nie je podstatné zvíťaziť, ale zúčastniť sa! “ tiež nezostalo veľa. Zúčastnené štáty majú v prvom rade cieľ získať čo najviac medailí, čo samotnému športu určite neprospieva. Amatérstvo sa premenilo na veľký biznis, ktorý zabezpečujú vlády, sponzori a televízne stanice. Snaha zvíťaziť za každú cenu sa odrazila v dopingu, úplatkárstve i v škandáloch, ako v prípade skupiny atlétok, ktoré otehotneli a v „pravom okamihu“ podstúpili potrat, aby tak oklamali telo, ktoré je v čase tehotenstva schopné vydať maximum energie. Napriek niekoľkým blamážam však olympiáda ostáva miestom, na ktorom sa posúvajú hranice ľudských možností stále vyššie.

Avšak ak bude terajší „korupčný a dopingový trend” pokračovať o niekoľko rokov môže olympiáda natrvalo stratiť svoj lesk a atmosféru a stane sa z nej len obyčajný kšeft. A preto by sa mali kompetentní ľudia zamyslieť, čo spravia pre jej záchranu. No ak im ide len o peniaze, nemusia urobiť nič ...a olympijské hry zaniknú.