Azda nikde tak priamo nepôsobí tzv. „haló efekt “ či inak nazvaný „prvý dojem“ ako pri pozdrave, ktorým sa obraciame na doteraz neznáme osoby. Ak pri tom vystrúhame zachmúrenú tvár a pozdrav len tak precedíme pomedzi zuby, asi ťažko nahradíme prvé negatívne sekundy hoci aj hodinami pozitívnych návrhov.
Rovnako dôležitý je však pozdrav aj známym osobám, lebo je znakom nášho neutíchajúceho záujmu o nich, nehovoriac o tom, že takáto „maličkosť “ im môže spríjemniť celý deň. Už tento samotný fakt nám dáva príležitosť posvietiť si trochu precíznejšie na malú každodennú samozrejmosť – náš pozdrav.
Ide a maximálne dynamickú záležitosť, pretože sa v ňom vyskytujú verbálne aj neverbálne prvky. Výber slov pozdravu doprevádzajú pohyby rúk, očí, úst … a tie najskôr odhalia úmysly človeka, ktoré prenáša pozdrav. Signalizujú chladný, odmietavý postoj, aroganciu, nepodliezavú decentnosť alebo nenútenú veselosť a radosť zo stretnutia.
Pri samotnom verbálnom pozdrave nie sú pravidlá natoľko striktné, aby sa stanovovali, kto sa komu musí pozdraviť prvý a kto môže prejsť vedľa iného v miestnosti, akoby tam ani nebol. Jedna praktická zásada hovorí : „Prvý pozdraví zdvorilejší.“
Nie je to však žiadny dôvod na prehnané preteky. Dievča predsa taktne dovolí chlapcovi, aby ju pozdravil prvý, rovnako vyššie postavená osoba nebude z piateho poschodia kričať pozdrav menej významným osobám na prízemí.