Priateľstvo (úvaha)

Čo je to priateľstvo? A kto je to priateľ?
Mnohí z nás si už určite neraz položili tieto otázky a myslím, že vo svojom podvedomí pozná každý na ne odpoveď. Nejeden z nás by na otázku, kto je to priateľ, odpovedal: „ Priateľ je človek, ktorý vždy stojí pri mne, ktorý ma má rád a na ktorého sa môžem spoľahnúť.“ Stručná, ale výstižná odpoveď.
A priateľstvo? Je to vzťah, ktorý znamená pre obidvoch ľudí to, keď môžu tomu druhému povedať úplne všetko; keď majú k sebe dôveru. Práve dôvera je základnou podmienkou skutočného priateľstva. Ďalšou nemenej dôležitou podmienkou, aby priateľstvo mohlo fungovať je úprimnosť. Ak si dvaja ľudia nedôverujú a nie sú k sebe úprimní, je to len prázdny vzťah plný falošnosti a zrád. No ak je vzťah založený na dôvere a úprimnosti a keď v ňom nechýba vzájomná úcta, môžeme hovoriť o skutočnom priateľstve. Žiaľ, takéto priateľstvo je v dnešnej dobe zriedkavé. Ľudia si čoraz menej všímajú svoje okolie a neuvedomujú si skutočné hodnoty. Myslia len slávu a peniaze. A tak vznikajú falošné „priateľstvá“. Jeden sa chce obohatiť na úkor toho druhého. A preto ak sa chceme vyhnúť falošným priateľom, najskôr ich musíme rozoznať od tých úprimných, ktorí to myslia s nami dobre. A na to nestačí mať otvorené len oči, ale je potrebné otvoriť si aj srdce.

Aký je priateľ?
Na túto otázku sa hľadá objektívna odpoveď pomerne ťažko, keďže každý máme toho svojho priateľa. Takéto hodnotenia sú vždy subjektívne…
Neviem aký je priateľ. Viem však, aký by nemal byť. Nemal by byť taký, aký chceme aby bol. Nemal by byť naším vysnívaným hrdinom, ktorého sa snažíme upraviť podľa našich predstáv. Skrátka priateľ je taký aký je. Je sám sebou a mal by taký ostať navždy.

Je priateľ to isté ako kamarát?
Hoci tieto dve slová chápeme ako synonymá, predsa je medzi nimi rozdiel, ktorý si však mnohí ani neuvedomujú. Ako raz povedal pán dekan: Človek môže mať stovky známych, desiatky kamarátov no len niekoľko skutočne dobrých priateľov. A ja s touto myšlienkou súhlasím. Kamarát je náš blízky, s ktorým trávime svoj voľný čas, prípadne si navzájom pomáhame pri učení, či práci. Proste je to človek, s ktorým sa môžeme učiť i zabávať. A priateľ? Je to osoba blízka našej duši i srdcu, s ktorou sa delíme o náš úspech i neúspech, o našu radosť i žiaľ, o naše problémy a starosti. Skrátka priateľ je človek s ktorým sa smejeme i plačeme.

Môže fungovať priateľský vzťah dvoch ľudí opačného pohlavia?
Samozrejme že áno.

Takýto vzťah určite môže fungovať a myslím si, že častokrát býva ešte úprimnejší a dôvernejší ako priateľstvo dvoch chlapcov alebo dvoch dievčat. Žiaľ, niektorí si to nedokážu predstaviť. Akonáhle vidia chlapca usmiať sa na dievča, alebo keď ich vidia sa spolu rozprávať, myslia si že to automaticky znamená, že sú do seba zaľúbení, prípadne že spolu chodia. Toto sú však pomýlené názory tých, ktorí nevedia čo je to skutočné priateľstvo, pretože ho nikdy nepocítili. A možno aj preto nachádzajú záľubu v šírení nepravdivých rečí a ohováraní tých, ktorým rozdielnosť pohlavia v priateľstve neprekáža. Žiaľ na svete je mnoho takýchto „poslov pravdivých správ“, a čo je horšie, takýto ľudia nie sú výnimkou ani medzi dospelými, hoci oni by už mali vedieť, že priateľský rozhovor, stretnutie či návšteva nie je rande!

Kde sú hranice priateľstva a lásky?
Podľa môjho názoru hranice priateľstva a lásky neexistujú. Priateľstvo je akási súčasť lásky. Tento cit by sme mohli nazvať „priateľská láska“. Možno niektorí so mnou nesúhlasia a zastávajú názor, že láska a priateľstvo je čosi úplne iné. Avšak priateľ je človek, ktorý vždy „priletí“, keď ho potrebujeme, čiže mu na nás záleží a má nás rád. A pokiaľ my nie sme falošní priatelia máme radi aj my jeho /a „prilietame“ k nemu, keď potrebuje pomoc/. No a podstatné meno k slovesu mať rád je láska. Poznáme niekoľko druhov lásky napr. Božia, rodičovská …atď, no v našom prípade sa jedná práve o lásku priateľskú. Je to druh lásky, ktorý má zvýraznenú zložku dôvernosti, no v ktorom chýba vášeň a rozhodnutie milovať toho druhého ako partnera.
Prečo strácame priateľov?
Ako povedal O. S. MARDEN, priateľ je prvý človek, ktorý prichádza, keď celý svet odišiel… Myslím, že je to veľmi výstižný a pravdivý výrok. A práve preto strata priateľa tak veľmi bolí. Myslím
že hlavným dôvodom prečo strácame priateľov sú peniaze. Ľudia sú chamtiví a chcú ich mať čo najviac. Na tom už stroskotalo nejedno priateľstvo. Ďalšia nepríjemná vlastnosť je žiarlivosť. Jeden z priateľov začne žiarliť na /majetok, schopnosti/ toho druhého, do vzťahu sa vkradne nedôvera a priateľstvu je koniec. Priatelia sa tiež môžu stať obeťou žiarlivosti tretej osoby, ktorá im závidí ich vzťah a pokúša sa ho zničiť. V poslednom čase sa dobré vzťahy medzi ľuďmi narúšajú aj kvôli odlišnosti názorov /napr. politických, náboženských…/. Často sa stáva, že vypukne hádka, ktorá môže znamenať začiatok konca priateľstva.

Preto je najlepšie vyhýbať sa témam o ktorých vieme, že môžu byť dôvodom pre vznik sporu
A čo dodať na záver? Snáď len toľko, žeby sme sa mali všetci nad sebou zamyslieť a hľadať chyby v sebe a nie na svojich priateľoch. A potom… možno už onedlho(?) sa budeme všetci poznať po mene a celé ľudstvo sa bude držať za ruky: čierny s bielym, kresťan s moslimom, skín s rómom.