Nádej v utrpení

Pôst je príprava na Veľkú noc, ktorá je pripomienkou Ježišovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. V tomto období sa zamýšľame nad utrpením a smrťou. Pri stretnutí s utrpením a smrťou si často kladieme otázky: prečo to musí byť takto, prečo musím trpieť práve ja, prečo musel zomrieť práve môj blízky? Utrpenie a smrť prežívame ako katastrofu, ako hroziaci zánik. Neuvedomujeme si, že je tu niekto, kto nás môže oslobodiť. Je to Boh, ktorý poslal svojho Syna, aby nás vykúpil. K nemu sa môžeme s dôverou obrátiť. Aj utrpením a smrťou nám Boh chce niečo povedať. Naším vzorom v utrpení môže byť Panna Mária. Ona prešla ťažkou cestou, ktorá sa skončila pri kríži na Kalvárii. Vždy ostala verná svojmu „áno“, ktoré vyslovila pri zvestovaní. Sám Ježiš nebol oslobodený od utrpenia. Trpel ako človek. Vlastní ho nepochopili, dokonca ho jeden zradil a druhý zaprel. Nakoniec zomrel na kríži. Dal nám príklad, ako trpezlivo znášať protivenstvá, utrpenie aj smrť. Ježiš zomrel, ale na tretí deň vstal zmŕtvych. Ukázal nám, že po smrti príde vzkriesenie. Dal nám nádej, aj keď sme slabí, aj keď sme hriešni, aj keď padáme. Stal sa nám blízkym, pretože sa stal človekom. Prijal všetko, čo je ľudské: životné podmienky, prácu, bolesť, smrť. Všetko, okrem hriechu. Ale prijal naše hriechy, naše slabosti. „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, veď bol podobne skúšaný vo všetkom, okrem hriechu.“ /Hebr.4,15/
Miloval nás až do krajnosti : „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto svoj život položí za svojich priateľov“ /Jn 15,13/.
Utrpenie a smrť nie sú posledným cieľom Ježišovho života. Končia sa radostným ránom, keď Ježiš premôže smrť a vstáva z mŕtvych. Ježiš dáva človeku nádej I keď človek musí veľa trpieť a nakoniec zomrieť, jeho utrpenie a bolesť budú premožené radosťou z veľkonočného rána a novým životom po vzkriesení.