Mnohokrát si človek neuvedomí, čo práve prežil. Môže to byť chvíľa, ktorá mu zmenila život, romantická, záhadná, a predsa tak krásna.
Ani nevie, a zrazu je to tu, čas keď babu chytí okolo pása. Nebolo by to jedno z tých chytení, pri ktorom by šlo len o to, aby sa niečoho chytil. Bolo by to jedno z tých, u ktorých by pocítila, že nejde len tak o niečo, jedno z tých, u ktorých by vedela, že keby ju držal celý večer, tak by to nevadilo, jedno z tych, pri ktorých by pocítila pocit istoty, bezpečia a dôvery.
Ani by som sa nenazdal a zahľadel by som sa jej do očiek. Do tých veľkých pekných očí, ktoré prezrádzajú tak veľa, a zároveň tak máličko. U ktorých viem, čo chcem, ale zároveň sa bojím, že to stratím. Nevedel by som, čo v tej chvíli povedať, tak by som sa pomaličky priblížil a začal by som ju sladko bozkávať. Žiadny rýchly mudlan alebo niečo také. Nie, nie... Jemné, pekné a hlavne sladké bozky na tie jej veľke pery, u ktorých tuhne krv v žilách pri pohľade na ne. Jemne by som ju hladil po líčku, po rúčke a po brušku. Vnímal by som ju všetkými zmyslami naraz, a zároveň každým zmyslom osobitne, presne tak, ako aj ona mňa. Vedela by, že prišla tá chvíľa, kedy by nastal ďalší krok vpred. A tak by si len v duchu možno hovorila, aby tá chvíľa neskončila. Možno by jej srdiečko stále bilo hlasnejšie a intenzívnejšie, presne tak, ako sa to deje teraz s mojím.
Ja by som to pocítil, vedel by som, že ma vníma tak, ako nikdy predtým. Vedel by som, že jediné, na čo by som myslel, by bola iba ona. Jej oči, pery, jamky na tvári a ten neuveriteľne krásny smiech, všetky tieto faktory by som vnímal naraz... Stále by som sa jej jemne dotýkal, a sladko ju bozkaval. Až raz by som sa jej zahľadel do očí a povedal: "Si to najlepšie, čo ma v živote stretlo". V tej chvíli by pochopila, že s ňou nie som len preto, ako vyzerá, ale preto, akou silou búcha moje srdiečko pri pohľade na tú nádhernú babenku, pri prvom bozku, prvom úsmeve... Že jediné, o čo mi ide, je ona... Jediné, na čom mi záleží, je ona... Zahľadela by sa mi do očí a pochopila, že bez nej nie som nikto, že bez nej nemám nič...
Stále by som ju sladko bozkával, tak sladko, že by ma to nikdy neprestalo baviť... ani by som si neuvedomil a prešlo by pár polhodín, ktoré som vnímal ako jeden okamih, neobyčajný, záhadný, vášnivý, ale hlavne plný dôvery. Plný očakávaní z toho, čo bolo, ale hlavne z toho, čo bude nasledovať. Uvedomila by si, že to je jedna z tých chvíľ, na ktoré nazabudne... Pretože by som ju naučil, že láska nie je o počtoch nadýchnutí, je o chvíľach, ktoré nám dych berú. Určite by vedela, že jedna z týchto chvíľ práve prebieha...
Ostávalo by len na nej, či chce, aby to bolo len jedno nadýchnutie, alebo jeden výdych, po ktorom by sa nevedela nadýchnuť. Jemné dotyky, úprimné pohľady, sladké bozky a ten neuveriteľne zvodný úsmev... Všetko, čo by som chcel v ten večer mať, ale zároveň všetko, čo by som mať nemusel. A tak by som sa len snažil, aby to bola chvíľa, ktorú si zapamätá do konca života... Srdiečko by sa rozbúchalo tak, ako nikdy predtým...
Až v jednu nečakanú chvíľu by bol koniec... Koniec niečoho, čo nikto z nás nečakal, a predsa sa to stalo... Odprevadila by ma k dverám a ja by som sa pomaly pobral domov. Akonáhle by zatvorila dvere, uvedomila by si, že takých chvíľ chce viac, že niečo také sa dá prežiť iba s milovanou osobou... Možno by si ani v prvej chvíli neuvedomila, že chalan, ktorý práve odišiel, ju strašne ľúbi. A tak by sa vybrala do postele s myslienkou na tento večer. Dlho by sa zamýšľala a nevedela by búvať... Až raz bum... Ráno by sa zobudila a myslela si, že to bol len sen... No akonáhle by zapla počítač a prečítala RP odo mňa, zistila by, že nebola jediná, ktorá snívala, uvedomila by si, že tam v diaľke je osoba, ktorá spraví všetko len preto, aby bola šťastná...
Chlapec, ktorý je romantický, záhadný, ale pritom dobre vie, že bez nej nemá nič, nie je nikto... Pretože ona je voda, ktorá ma napĺňa, je vietor pod mojimi krídlami, ktorý ma nadnásš... Viem, že ona je sila, ktorá ma poháňa vpred, a túto silu budem v sebe držať dovtedy, dokým budem vládať.
