Podľa mňa je na túto otázku veľmi jednoduchá odpoveď. Nie. Bohužiaľ nie. Keby bola skromnosť prioritnou vlastnosťou väčšiny z nás, vyzeralo by to teraz v našej spoločnosti úplne inak. Lepšie. Určite by neboli sociálne rozdiely také veľké, aké sú... Veď pokusov o dosiahnutie socializmu a komunizmu bolo... Ale človek je už raz taký, a aj tieto ideológie reálne zanikli skôr, ako naozaj vznikli... Aj keď vlastne nikdy nevznikli, veď to boli len nevydarené pokusy s katastrofálnymi následkami.

Tak poďme na to takto, kto z nás môže o sebe povedať, že je skromný?! Sebakritický človek by to o sebe nikdy netvrdil a tí ostatní, ktorí by za to dali ruku do ohňa, majú nezdravé sebavedomie a klamú len a len sami seba. A čoby len sebavedomie, aj mozog. Samozrejme, všetko je to podmienené sociálnou stránkou, ale podstata je taká, že vždy chceme viac. Sú tisícky prípadov, ktoré majú katastrofický scenár a ich aktéri skutočne nemajú ani najzákladnejšie potreby pre život, ale všetci máme vrodené to, že chceme dosiahnuť viac, a nikdy nie sme spokojní s tým, čo máme. Naše nároky a ctižiadosť sa neustále zvyšujú a nikdy nám nedojde nápaditosť a máme o čom snívať, a po čom túžiť.

Ale netýka sa to len finančnej stránky, veď koľko manželstiev a veľkých lások dnes končí rozchodom z dôvodu nevery, koľko detí končí v detských domovoch, len preto, lebo sú pre rodičov nepohodlné, a tí nie sú ochotní obmedzovať sa a znížiť svoj životný komfort.

Napriek všetkému, boli a dúfam, že aj sú na svete ľudia, ktorí dokázali veľké veci, a napriek tomu sú skromní. Vynálezcovia, ktorí venovali svojej práci 20 hodín denne, misionári, ktorí sa vzdali všetkého pohodlia a pomáhali tým najbiednejším, kňazi, ktorí zanechali rodinný život a obetovali sa pre ľudí... A ďalšie veľké osobnosti, ľudia, ktorým slovo sebeckosť nedávalo význam, počnúc Ježišom Kristom až po Ghándího, Dr. Martina Luthera Kinga, Matku Terezu, či pápeža Jána Pavla II.

Snažila som si spomenúť na niekoho zo súčasnosti... A bohužiaľ, na nikoho som neprišla... Nie preto, žeby skromní ľudia vymreli. Verím, že ich je stále medzi nami dosť, ale už nie sú mediálne známi. V dnešnej dobe sú oveľa zaujímavejšie tzv. celebrity - herci, speváci, alebo zbohatlíci, ktorí sa potrebujú ukazovať so svojím majetkom, ktorý získali v podstate za nič, a majú potrebu chváliť sa ním. Dnešný svet sa pre nich točí len okolo módnych trendov, luxusu, osláv a reality show. Raz za čas urobia veľké haló a prispejú pár dolármi na charitu... A my sa na to všetko veľmi radi pozeráme. Veď prečo nie, každú ženu potešia značkové luxusné čižmičky a každý chlap túži napríklad po skvelom aute...

Tisíce ľudí na Slovensku sú ochotné ponížiť sa kvôli peniazom, zahodiť aj posledný kúsok hrdosti a vlastnej intimity, obmedziť svoju slobodu na dlhú dobu a dať sa sledovať ešte aj na toaletách...

Na túto tému sa dá napísať nekonečne veľa prípadov, ale čo sa týka myšlienok, prichádzam stále na to isté - sme lakomí a majetnícki. Každý z nás má v sebe zrniečko skromnosti, ide len o to, čo s ním urobíme, či ho budeme podporovať v raste a budeme lepšími ľuďmi, alebo ho v sebe nadobro pochováme. Tá druhá možnosť je veľmi jednoduchá... Na záver asi toľko...