Ako zistím, že som dospelá? Čo to vlastne znamená? Skrýva sa za tým iba fyzická vyvinutosť? Zrelosť? Alebo plnoletosť? Tak to určite nie...

Keď sme deti, naša starosť je hrať sa, spať, jesť a rásť. Po nejakom čase ideme do školy a s pribúdajúcim vekom pribúdajú aj povinnosti a zodpovednosť. Až prídeme k bodu, keď nás neláka smiať sa na každej volovine a flákať sa vonku s kamošmi, ale radšej sedíme doma pri kávičke...

Je to tá dlho očakávaná dospelosť? Nič iné k tomu nechýba? Ale určite áno... My, "tínedžeri", ju vnímame ako najotravnejšiu etapu nášho života. Chodenie do práce, živenie detí, problém ako prežiť k ďalšej výplate...

Keď si predstavím, že o pár rokov budem aj ja patriť k ,,dospelákom“, neviem či si to prajem... Snažím sa vžiť do kože rodičov, no je to nemožné. Tak ďaleko moja fantázia nesiaha. Neviem, čo budem robiť zajtra, nieto ešte o pár rokov. O niekoľko mesiacov pôjdem na strednú školu... pre mňa je ťažké iba predstaviť si to... byť dospelá... zvláštne... To je ešte ďaleko. A preto si život užívam naplno.

Ale to neznamená, že vyskúšam všetko, čím ma moji kamaráti ponúknu... Napríklad ako je fajčenie, alkohol a nebodaj drogy. To všetko je úplne zbytočné a ešte to škodí zdraviu... Veď pozeráte denne správy? Nehoda, ktorú zavinil opitý vodič autobusu... Ďalší samovražedný atentát... Dieťa nájdené v kontajneri... A ževraj dospelí ľudia? Nevraví sa, že dospelí by mali mať viac rozumu? Tak my, deti, si máme brať príklad od vás? A potom sa čudujete, keď sú deti voči sebe násilné? Kde to žijeme? To sa tak všetci nenávidíme?

V dnešnom svete je málo lásky... O koľko lepšie by sa žilo, keby sme sa mali radšej. Nebolo by vojny, teroru, chudoby a hladu... Keď sa pozriem okolo, väčšina dospelých kričí: ,,Ja, ja, len ja a nik iný!“ kam sme sa to dostali, že peniaze majú väčšiu hodnotu ako ľudský život? Hlavné, že sú na konte. Je jedno ako boli zarobené. Či už tvrdou prácou alebo predávaním drog...Veď každému je známe, že ten kto ma málo, bude mať ešte menej a ten kto má veľa, bude mať ešte viac...

A preto si kladiem otázku, či ma vari v tej dospelosti čaká aj niečo spravodlivé...