referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Život (úvaha)
Dátum pridania: 22.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: JosePedro
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 452
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.1
Priemerná známka: 2.90 Rýchle čítanie: 1m 50s
Pomalé čítanie: 2m 45s
 

Život, jedinečný, krásny, plný tisícok prianí a túžob, a predsa taký nevyspytateľný, miestami až krutý zároveň.

Boh dal človeku slobodnú vôľu, čo značí, že každý jedinec sa snaží žiť svoj život podľa svojich vlastných predstáv, pričom môžu znamenať dobro, lásku, či lži, sebectvo nevynímajúc. Sú chvíle, kde človek pociťuje takmer dokonalé šťastie, s čím sa spája naplnenie svojich ideálov, ale sú aj také, kedy pociťuje trpkosť, nešťastie a neraz sa objaví aj pocit beznádeje, či zúfalstva. Danými aspektami prechádza každý, nazývajú sa život.  Zamyslenie sa nad svojím vlastným životom vyvoĺáva úvahu, či v ňom človek nachádza niečo výnimočné, uspokojujúce, prípadne hľadá východiská pre riešenie svojich problémov, ktoré má asi každý z nás.

Myslím si, že život je neobyčajný dar. Dar, ktorý v istom poňatí môžme chápať i ako príležitosť urobiť niečo, aby sme sa mali dobre nielen my, ale aj tí ostatní vôkol nás. Práve túžba urobiť šťastným druhých ľudí i na úkor vzdania sa vlastného šťastia, keďže šťastie je jediná vec, ktorú môžme dať, aj keď ho sami nemáme, by mala ostať v nás. Myslím si, že vytýčiť si daný cieľ nie je jednoduché, neplní sa s ľahkosťou, ale napokon aký by to bol život bez neľahkých a navyše zmysluplných cieľov?

Vraví sa, že život je iba nezmyselný príbeh, ktorý rozpráva blázon. Tým nezmyselným príbehom sa stáva a je aktuálny, pokiaľ sa človek dopustí toho, čo by si nepredstavoval ani v tych najdivokejších snoch. Myslím tým napríklad stratu vlastnej sebaúcty, alebo snahu rozpáliť uhasínajúcu lásku, čo je podobné ako rozpálit vyhasnutú cigaretu - tabak je už jedovatý, a láska tiež. Každý sme si do určitej miery strojcami svojho vlastného šťastia a som názoru, že vlastným pričinením urobiť svoj život neustále chaotickým, bludiskom emocii, myšlienok, citov, kde hľadáme sami seba, je život nie zábavný, vzrušujúci, ale predovšetkým smutný s následkom, že človek len s obavami môže plniť už spomenutú myšlienku neľahkých a zmysluplných cieľov.

Napokon, vo všeobecnosti sa dostávam k záveru, že život je vlastne práca, ktorú sme povinní poctivo konať a statočne dokonať.  

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.