Čaro jesene
ČARO JESENE
Sedím si v teplučkej izbičke a pokúšam sa sústrediť na nezaujímavé učivo... Môj zrak však akoby nejaká zázračná sila priťahovala k zahmlenému oknu, za ktorým vidím to najkrajšie umelecké dielo, aké nedokázal, a ani nikdy nedokáže vyhotoviť, ba ani skopírovať žiaden umelec-dielo prírody, matky celého života.
Práve mi napadol verš z básne, ktorú som sa naučila ešte ako malá: Jeseň je pani bohatá. Vtedy som si nebola celkom istá, čo to znamená. Žeby tá jeseň mala niekde skrytý poklad? Zlato? Peniaze? Drahokamy? Nie!
Všetko toto nemá cenu v porovnaní s pravým bohatstvom jesene. Ešte stále sa pozerám na trávnik, ktorý pani Jeseň použila ako podlohu na jedno zo svojich mnohých nepreceniteľných umeleckých diel. Premýšľam o tom, koľko sa táto umelkyňa snažila, kým toto všetko vytvorila? Alebo žeby sa jej len náhodou porozlievali rôzne odtiene tých najteplejších farieb a dielo bolo hotové? Ako sa asi cítila, keď celý kraj premenila na jedno veľké umenie? Veď predsa musela mať k tomu nejaké pohnútky. Ako si mám vysvetliť jej pocity? Bola veselá, takže aj prírode dala pestrejšie farby plné pokoja a radosti, alebo zas bola veľmi smutná a namiesto valiacich sa sĺz svoj žiaľ ukázala v množstve padajúcich listov? Neviem... je to hádanka, ktorú sa mi asi nikdy nepodorí vyriešiť, koľkokoľvek sa budem na ten trávnik pozerť a premýšľať.
Moje myšlienky letia do parkov, lúk, polí, lesov... akokoľvek sa jeseň snažila, ja som zostala smutná. Možno si to ona ani neželala, ale keď vidím, že celá príroda je smutná, spomalená a všetko sa chystá na zimný spánok-rastliny, zvieratá, ba aj samé slnko, moje srdce je ťažké a plné smútku, o ktorom viem, že tam bude až do začiatku jari.
Môj pohľad sliedi list, ktorý vietor unáša v nedohľadné diaľky. Zase. Ďalší list. Ešte ďalší. A ešte jeden. List po liste vietor unáša preč. Kam?! Prečo rúca čaro jesene, jesenné umelecké dielo?! Práve preto som smutná. Vietor čoskoro pokazí všetko, oberie stromy o všetky listy, prinesie sneh a postaví sa do novej služby- začne slúžiť inej panej, Zime. Všetko zničí.
|