Ale keď
je človek v pozícii, že sa mu každý mesiac , rok javia ako priamka na grafe vyjadrujúcom
životné zážitky umiestnená v tej najnižšej hodnote , rovnobežná len s časovou osou , pričom
hodnota životných výjavov je konštantná , keď nemá žiadne výnimočné spomienky na svoju
minulosť okrem niektorých okamihov zo školy , maturity a nástupu do zamestnania v ktorom
je každý deň totožný s dňom predním a tento ako ten nasledujúci , potom ma chuť vrátiť čas
späť na pomyselnú štartovaciu čiaru vnímania a riadenia svojich krokov a zmeniť cely
premrhaný život, prežiť ho s nezabudnuteľnými ľuďmi , neskrývať svoje city pred okolím ,
naplniť neuveriteľnými a bláznivými zážitkami. Zážitkami za ktoré by sa po čase možno aj
hanbil , ale v danom okamihu mal istotne pocit , že premárniť ponuku osudu by bol hriech. A
teraz sa opäť vraciame do miesta , kedy by nebolo najhorším nápadom vrátiť čas. Veď aj
cielená zmena môže vyvolať udalosť ktorá spôsobí neželaný zvrat. Vhodný by bol pojem
reťazová reakcia , vyvolávajúca neustály návrat do minulosti.
Potom by ale život už nebol jedinečný , neopakovateľný a nemal by svoju nezameniteľnú
cenu a príchut. Vďaka tomu sú naše rozhodnutia neopakovateľné a každý by sa mal teda
rozhodnúť ktorou cestou bude viest svoje nasledujúce kroky. Či sa stane človekom čo
neriskuje , nerobí chyby alebo človekom ktorý si zobral ponaučenie zo svojich premrhaných
možností. Potom sa nestane neomylným ale rovnako často ako trafí vedľa bude mať aj
šťastie a ťaží zo života koľko sa dá.