Lepšie je ľutovať že som dačo zažil ako to že som nezažil vôbec nič

Každý človek si dal určite aspoň raz v živote otázku : „Čo som zažil?" Rovnako každý nájde
vo svojej histórii udalosti , na ktoré iste nezabudne. Ich počet je však u každého jedinca
odlišný. Ten , kto si svoje predstavy nedokázal zhmotniť , pritakával iným , ktorý v jeho mene
robili rozhodnutia , istotne nemá radosť zo svojej situácie , ktorá naznačovala že jeho bitie
nebolo suverénne a rozhodné. V jeho spomienkach bude len málo zážitkov v ktorých kráčal
pevnými a húževnatými krokmi. Tieto udalosti sa nedajú nazvať dušu hrejúcimi. Aby
v očiach systému nevyzeral náhodou neprijateľne hlúpo , aby nespravil pre režim
neabsorbovateľnú chybu , tak radšej nevyslovoval svoje vlastne názory. Neuvedomoval si že
obava z reakcie okolitej mašinérie mu obmedzuje život.{Zivot ktory je prazdny a ktory
v mnohych pripadochj nestoji za rec-} Navzdory tomu človek , ktorému život nepretiekol
deravými prstami na zem kde sa rozplynuli jeho krásy a pôvab , človek ktorý dokázal
naskočiť na vlak života a aj napriek mienke dakoho iného sa nenechal odradiť od svojich
predsavzatí ,si zahral v mnohých scénach hry zvanej život. Samozrejme že popri týchto
preňho pozitívnych krokoch si narobil aj nemálo nepríjemností. No keby sme v živote nemali
bariéry ,neuvedomovali by sme si že žijeme a že sme sa ocitli aj v dušupovznašajucejsich
časoch. To, že človeku bolo nádherne si uvedomí až keď mu osud podrazí nohy
a melancholicky si spomenie na nedocenený včerajšok. Avšak k bitiu to patri a každý sa raz
pozviecha späť na rovne nohy. Ibaže život nestojí len na našich rozhodnutiach , ale aj na
prostredí v ktorom sa naša existencia snaží presadiť. Ak sa nachádza v spoločnosti ktorá nám
vedome ubližuje (tým myslím napríklad vojnu), potom by som isto sníval o bezstarostnom ,
fádnom a stereotypnom živote v ktorom by každodenne nestretával smrť a utrpenie.

Ale keď
je človek v pozícii, že sa mu každý mesiac , rok javia ako priamka na grafe vyjadrujúcom
životné zážitky umiestnená v tej najnižšej hodnote , rovnobežná len s časovou osou , pričom
hodnota životných výjavov je konštantná , keď nemá žiadne výnimočné spomienky na svoju
minulosť okrem niektorých okamihov zo školy , maturity a nástupu do zamestnania v ktorom
je každý deň totožný s dňom predním a tento ako ten nasledujúci , potom ma chuť vrátiť čas
späť na pomyselnú štartovaciu čiaru vnímania a riadenia svojich krokov a zmeniť cely
premrhaný život, prežiť ho s nezabudnuteľnými ľuďmi , neskrývať svoje city pred okolím ,
naplniť neuveriteľnými a bláznivými zážitkami. Zážitkami za ktoré by sa po čase možno aj
hanbil , ale v danom okamihu mal istotne pocit , že premárniť ponuku osudu by bol hriech. A
teraz sa opäť vraciame do miesta , kedy by nebolo najhorším nápadom vrátiť čas. Veď aj
cielená zmena môže vyvolať udalosť ktorá spôsobí neželaný zvrat. Vhodný by bol pojem
reťazová reakcia , vyvolávajúca neustály návrat do minulosti.
Potom by ale život už nebol jedinečný , neopakovateľný a nemal by svoju nezameniteľnú
cenu a príchut. Vďaka tomu sú naše rozhodnutia neopakovateľné a každý by sa mal teda
rozhodnúť ktorou cestou bude viest svoje nasledujúce kroky. Či sa stane človekom čo
neriskuje , nerobí chyby alebo človekom ktorý si zobral ponaučenie zo svojich premrhaných
možností. Potom sa nestane neomylným ale rovnako často ako trafí vedľa bude mať aj
šťastie a ťaží zo života koľko sa dá.