Na hodinách dávam obrovský pozor a so zatajeným dychom počúvam výklad. No občas sa stane, že ma niečo vyvedie z koncentrácie. Neriadim sa síce heslom pána riaditeľa, venujte fyzike 15 minút denne, pretože ja jej venujem aj niekoľko hodín. Aspoň v posledných dňoch. Pravidelne som sa pripravoval na hodiny, okrem zadanej úlohy som si preriešil vždy ešte niekoľko príkladov navyše. Ale aj napriek mojej obrovskej snahe a vedomostiam, známky tomu celkom nenasvedčujú. Hlavné sú ale moje ochotné služby pomôckara. S radosťou vybalím pomôcky, po predvedení pokusov ich automaticky opäť zbalím a odložím na miesto. Ochotne zmažem tabuľu a zabehnem po kriedu. Rozdám spolužiakom učebnice a po hodine ich zase pozbieram.

Už od prvej triedy na základnej škole som patril vždy medzi tých najlepších žiakov, učitelia ma mali radi a predpovedali mi skvelú budúcnosť. Napriek mojím skvelým predpokladom a danostiam som však iba človek. A my ľudia sme už takí, nie sme neomylní. A tak sa aj mne prihodila táto malá nepríjemnosť. Moji rodičia ma pokladajú za vynikajúceho žiaka, a aj keď to tak možno celkom nie je, oni tomu stále veria. Nechcem si ani predstaviť, čo by s nimi urobil fakt, že sa vo mne tak trochu zmýlili. Bol by to pre nich určite obrovský šok a ja nechcem ohrozovať ich, ale aj moje zdravie. Bol by to šok aj pre celú moju veľkú rodinu. Určite by sa so mnou už nechceli stretávať a vylúčili by ma z nej. Stal by som sa čiernou ovcou našej rodiny. A to si predsa nezaslúžim.

Pri písaní týchto posledných riadkov som oveľa múdrejší, ako pri písaní tých prvých. Keď mi pán riaditeľ dával trojku, povedal: " aspoň sa teraz poučíš"! Ale myslím si, že tento referát je pre mňa tou najlepšou príučkou. Chcem sa vám poďakovať, Pán riaditeť, bola to vynikajúca škola a mnohému ma naučila. Ako vidíte dôvodov, prečo si zaslúžim dvojku som našiel dosť, ale v skutočnosti som zistil, že tieto dôvody nie sú až také dôležité, a že dôležitá nie je ani známka, dôležité je, čo som sa týmto referátom naučil.