Prečo si zaslúžim dvojku z fyziky

Týmto referátom chcem poukázať na dve veci: Čo je schopný urobiť študent preto, aby sa mu zlepšila známka, a po druhé chcem vám objasniť, prečo si zaslúžim dvojku.

Dôvodov, prečo si zaslúžim dvojku z fyziky je málo, prípadne sa môže stať, že neexistuje žiadny. Ale aj napriek tomu som začal hľadať, a ako uvidíte dôvodov prečo si dvojku zaslúžim je naozaj obrovská kopa. Pýtate sa, prečo som tieto dôvody hľadal? Po minulo-týždňovej fyzike som mylne predpokladal, že dvojka z fyziky je "v suchu". V závere hodiny som však urobil osudovú chybu. Priateľskú radu pána riaditeľa " naučte sa novú látku", som si nie príliš vzal k srdcu. A tak sa mi to na druhý deň vrátilo aj s 200 % úrokmi. Po tom, čo som sa dozvedel akú skvelú známku z písomky som vybojoval, prišla ďalšia dobrá správa. Dobrá správa doslovne. Dostal som dobrú známku z fyziky na vysvedčení. Keď som sa spamätal z môjho prvého šoku, pozbieral som posledné zvyšky energie a odvahy. Veď drzému a odvážnemu šťastie praje a topiaci sa aj slamky chytá. Chytil som sa slamky a spýtal som sa, či by som náhodou nemohol dostať dvojku. Aká bola odpoveď? " A veru by si mohol"! Vtedy som opäť začal vnímať farby a zvuky. Ale malo to malý háčik. A ako som v nasledujúcich dňoch v neskorých večerných, alebo v skorých ranných hodinách zistil, nebol to malý háčik, ani háčik, ale bol to obrovský hák. V tej chvíli som však bol ochotný urobiť všetko. Mal som však na mysli, že budem pánovi riaditeľovi umývať do konca školského roka auto, chodiť nakupovať, upratovať byt, umývať v škole dlážku a okná. On mi však dal, aspoň to tak vyzeralo pomerne jednoduchú úlohu. "Šelleng, napíšeš referát!" Povedal. No výborne, napíšem referát., opäť sa šťastie usmialo. "Ale dobre počúvaj na akú tému"! No pre boha dúfam, že nebudem mať vyvrátiť Einsteinovu teóriu relativity alebo popísať Čierne diery. Nestalo sa. Pre laika, ktorý nepozná tému a nemusel sa nad ňou vážne zamýšľať, sa môže zdať, že nie je nič jednoduchšie, ako napísať o tom, prečo si výbornú známku zaslúžime. Keď som sa neskôr chválil kamarátom a známym, vraveli no a, ja ti napíšem referát aj na hodinu. S každým kamarátom, ktorý mi povedal, že nie je nič jednoduchšie, sa moje rozpoloženie zhoršovalo. Keby som každého z nich nechal napísať čo i len 10 riadkov, boli by sme tu do zajtra. Nestalo sa, tak tu budeme len 15 minút.

Prvý dôvod, za ktorý si však nezaslúžim dvojku, ale aspoň jednotku z fyziky a vôbec zo všetkých predmetov je moja múdrosť.

Alebo hlúposť? No, ja si skôr myslím že hlúposť. Prečo som si myslel, že som taký obrovský suverén a nič sa mi nemôže stať a nepočúvol som priateľskú radu pán riaditeľa. Moje šťastie ma však opustilo. Ale späť k tej hlúposti, namiesto 15 minút, ktoré som mohol venovať príprave na nasledujúcu fyziku, som si povedal, že žijeme len raz ,a preto treba ušetriť čas. No, ale kde ho vziať ? A čo tak čas určený pre fyziku? Využijem ho na niečo vhodnejšie. A tak som pozeral televíziu. Ako sa neskôr ukázalo, tých 15 minút, ktoré som ušetril, si nadrábam teraz. Takže sa to vyrovnalo? Kdežéé, za týmito 15 minútami je však nie 15 hodín, tých hodín je však dosť, prípravy a prebdených nocí. Takže neskôr sa to otočilo, už som neušetril 15 minút fyziky pre televíziu, ale 3 hodiny televízie a 3 spánku pre referát. Irónia, však?

Ďalším vážnym dôvodom v prospech moje dvojky je, že som musel urobiť dosť vážnu a pre študentov neobvyklú a desivú vec. Musel som sa zamyslieť. A musel som sa zamyslieť nad sebou. Poviem vám to nie je ako si dvakrát prečítať stranu poučiek. To načo prídete, ak na niečo prídete pri zamyslení, nie je vždy v súlade s tým, čo si o sebe myslíte. Myslenie samo o sebe u nás vyvolá triašku, a tak si predstavte, že sa musíte zamýšľať niekoľko dní za sebou. Takže dobrá rada: učte sa, aby sa vám to neskôr nevypomstilo a nemuseli ste sa tiež zamýšľať a myslieť.

Fyzika úplne zmenila môj život. Z pokojného študenta, ktorý si z ničoho nerobí starosti, žije len pre dnešok, riadi sa heslom "dajak bolo, dajak bude", a ktorý len keď vidí svoj stôl, za ktorým sa učí, hneď si nájde inú aktivitu, urobila fyzika uzlík nervov, ktorý sedí pri písacom stole, pri zlom osvetlení, naliaty kofeínom a ktorý musí premýšľať.

Keď začnem hovoriť o zdravotných problémoch, ktoré z toho vyplývajú, tú dvojku sa asi zaslúžim. V prvom rade sa narušil môj biorytmus, čo znamená, že sa narušila moja vnútorná rovnováha a rozloženie duševných síl. . Namiesto hodín strávený pred televízorom alebo počítačom, som sa musel zamýšľať. Ako môžem vedieť, že radikálne zníženie prísunu televízneho signálu vážne neovplyvní moje zdravie? Posledný výkend som sa dokonca nemohol zúčastniť na tradičných večerných zdravotných prechádzkach v meste. Aké negatíva môžu plynúť z toho? Narušenie vnútornej rovnováhy môže viesť k vážnym poruchám môjho zdravia. Čo ak už nebudem nikdy schopný spať pred druhou v noci? Z vnútorného nepoja, ktorý vo mne prebýval, môžem dostať žalúdočné vredy. Od piatka akosi nechutí jesť. Zhorší sa mi tiež zrak.

Moji rodičia neboli ochotní investovať do novej žiarovky. Stal sa zo má človek závislý na kofeíne. Bez kávy už nemôžem vydržať. Silná káva zase pôsobí nepriaznivo na žalúdok, zožltnú mi z nej zuby. Moje okolie, fyzika tiež ovplyvnila. Keď sa ma niekto niečo opýta, som veľmi podráždený, prchký, nedokážem sa koncentrovať, som unavený. Za to môže zase nedostatok spánku.

Ďalším dôvodom v prospech mojej dvojky je samotný spánok. Ak je niekto zamilovaný, mysli na danú osobu vo dne, v noci a zvyčajne nemôže spať. To isté sa stávalo tiež, keď som sa do postele konečne dostal. Znamená to, že som zamilovaný do fyziky? Možno aj, ale aká by bola láska, keby som dostal trojku. Pre fyziku som si v posledných dňoch veľa vytrpel, aj keď si za to môžem sám. Dlho do noci som bol hore a premýšľal som nad tým najlepším dôvodom. Keď som si konečne ľahol, namiesto vytúženého spánku a sladkých snov som sa celé noci len prehadzoval, budil som sa spotený, mal som strašné nočné mory. Tento referát ma neustále prenasledoval. Pripadal som si, akoby som dostal chorobu z povolania. Celé noci som premýšľal o referáte a vymýšľal rôzne katastrofické scenáre, ktoré by ma postihli, ak by bol môj referát neúspešný.

Pre fyziku som ochotný urobiť čokoľvek, jednoducho mi učarovala. Tie jej nádherné vzorce a poučky, neriešiteľné príklady, komplikované grafy, nezrozumiteľné výpočty a fascinujúce fyzikálne zákony, ktorými sa riadi celý svet, a bez ktorých by sme tu neboli. To všetko mi nesmierne učarovalo. Aj keď možno neskoro, ale začal som vášnivo čítať všetky dostupné učebnice fyziky, bezhlavo sa vrhám do tých najzložitejších a takmer nevyriešiteľných príkladov. Túžim sa stať uznávaným fyzikom. Smejete sa mi? A prečo nie.
Einstein raz povedal: "V škole som vôbec nedával pozor a raz mi dokonca hrozilo prepadnutie z fyziky. Vtedy ma otec odviedol k známym a týždeň som robil zametača ulíc v mojom rodnom meste. To ma presvedčilo, a radšej som sa stal uznávaným fyzikom svetového formátu."
Čo chcel Einstein povedať týmto príbehom? Neodsudzujeme ľudí, pretože nevieme, čo sa v nich naozaj skrýva. Trojka z fyziky by však vážne ohrozila moju ďalšiu hviezdnu kariéru. Veď, ktorá uznávaná univerzita by prijala študenta s trojkou? A tak by boli ohrozené mnohé prevratné objavy, ktoré môžu dopomôcť k záchrane ľudstva.

Ďalším dôvodom, ktorý ma neviem prečo napadol až teraz, je moja usilovnosť. Aby som vás presvedčil, musím sa predsa trochu vychváliť, keď ma už nevychvaľujú iní. Môj záujem o fyziku je neopísateľný.

Na hodinách dávam obrovský pozor a so zatajeným dychom počúvam výklad. No občas sa stane, že ma niečo vyvedie z koncentrácie. Neriadim sa síce heslom pána riaditeľa, venujte fyzike 15 minút denne, pretože ja jej venujem aj niekoľko hodín. Aspoň v posledných dňoch. Pravidelne som sa pripravoval na hodiny, okrem zadanej úlohy som si preriešil vždy ešte niekoľko príkladov navyše. Ale aj napriek mojej obrovskej snahe a vedomostiam, známky tomu celkom nenasvedčujú. Hlavné sú ale moje ochotné služby pomôckara. S radosťou vybalím pomôcky, po predvedení pokusov ich automaticky opäť zbalím a odložím na miesto. Ochotne zmažem tabuľu a zabehnem po kriedu. Rozdám spolužiakom učebnice a po hodine ich zase pozbieram.

Už od prvej triedy na základnej škole som patril vždy medzi tých najlepších žiakov, učitelia ma mali radi a predpovedali mi skvelú budúcnosť. Napriek mojím skvelým predpokladom a danostiam som však iba človek. A my ľudia sme už takí, nie sme neomylní. A tak sa aj mne prihodila táto malá nepríjemnosť. Moji rodičia ma pokladajú za vynikajúceho žiaka, a aj keď to tak možno celkom nie je, oni tomu stále veria. Nechcem si ani predstaviť, čo by s nimi urobil fakt, že sa vo mne tak trochu zmýlili. Bol by to pre nich určite obrovský šok a ja nechcem ohrozovať ich, ale aj moje zdravie. Bol by to šok aj pre celú moju veľkú rodinu. Určite by sa so mnou už nechceli stretávať a vylúčili by ma z nej. Stal by som sa čiernou ovcou našej rodiny. A to si predsa nezaslúžim.

Pri písaní týchto posledných riadkov som oveľa múdrejší, ako pri písaní tých prvých. Keď mi pán riaditeľ dával trojku, povedal: " aspoň sa teraz poučíš"! Ale myslím si, že tento referát je pre mňa tou najlepšou príučkou. Chcem sa vám poďakovať, Pán riaditeť, bola to vynikajúca škola a mnohému ma naučila. Ako vidíte dôvodov, prečo si zaslúžim dvojku som našiel dosť, ale v skutočnosti som zistil, že tieto dôvody nie sú až také dôležité, a že dôležitá nie je ani známka, dôležité je, čo som sa týmto referátom naučil.