referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cyprián
Nedeľa, 27. septembra 2020
Rómska problematika
Dátum pridania: 04.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Bulshit
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 977
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 4m 40s
Pomalé čítanie: 7m 0s
 
Tri štvrtiny Čechov nechce mať za suseda Róma, tretina odmieta homosexuálov a približne každý piaty človek by nechcel bývať vedľa človeka s inou farbou pleti....

Rómska problematika sa v súčasnosti nachádza v popredí spoločenského a politického diskurzu na Slovensku, ale i v celoeurópskom meradle. V štúdii sa pokúsime poukázať na niektoré charakteristické črty rómskej problematiky v SR a v Rumunsku, z pohľadu nielen teoretickej analýzy, ale aj z praxe.

Národnostná štruktúra obyvateľstva

Slovenská republika patrí k mnohonárodnostným štátom. Okrem väčšinovej slovenskej národnosti, ktorej podiel na celkovej populácii Slovenska je 86,9 %, žije tu i viac alebo menej kompaktne viacero národnostných menšín a etnických skupín. Podľa sčítania ľudu z roku 2001 maďarskú národnosť si uviedlo 520 528 (9,7 %) občanov, rómsku 89 920 (1,7 %), českú 44 620 (0,8 %), rusínsku 24 201 (0,4 %), ukrajinskú 10 814 (0,2 %), nemeckú 5 405 (0,1 %), poľskú 2 602 občanov, chorvátsku 890, srbskú 434 a 10 685 občanov SR sa prihlásilo k inej národnosti (Štatistický úrad SR, Bratislava 2002).

Rumunsko má ešte pestrejšie národnostné zloženie (minimálne 22 etník); okrem tých, ktoré figurujú v tabuľke 1, sú to ešte Bulhari, Chorváti, Gréci, Židia, Poliaci, Taliani, Číňania, Arméni, Čangaji, Macedónci a Albánci. Rumunsko je európskou krajinou s najväčším počtom Rómov; ku koncentrácii tohto etnika tu došlo z viacerých dôvodov. Po I. svetovej vojne pripadli pod rumunskú správu Rómovia z Bukoviny, z časti Haliče a z Besarábie, v októbri 1945 sa opätovne pričlenila silná skupina zo Sedmohradska (územie okupované predtým Maďarskom). Vrátili sa aj Rómovia z Krymu, kam ich deportoval Antonescu v rokoch 1941-1942 atď. Podľa správy Vysokého komisára pre národnostné menšiny OBSE, žije v Rumunsku 2 300 000 Rómov, čiže 10% obyvateľstva (Conseil de l´Europe, 1996); rumunské oficiálne štatistiky, ako svedčí aj tabuľka 1, uvádzajú oveľa menej.

Legislatívna úprava postavenia Rómov

Legislatívnu základňu upravujúcu postavenie národnostných menšín a etnických skupín na Slovensku tvorí predovšetkým Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 a Ústavný zákon z 23.februára 2001, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR č.460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v ktorej je vyjadrená netradičná hierarchia právnych noriem. V čl. 154c sa v tejto súvislosti píše, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred jej zákonmi, v prípade, že zabezpečujú väčší rozsah práv a slobôd.

SR ratifikovala väčšinu relevantných medzinárodných dokumentov o ľudských právach a slobodách vrátane práv národnostných menšín a etnických skupín; Rumunsku ešte zostáva prijatie niektorých dokumentov, nový parlament začína o nich rozpravu.

Koncepcia ústavnej ochrany menšín v SR je postavená na dvoch zásadách. Prvou je zásada rovnosti a nediskriminácie. Ideo všeobecný princíp, ktorý zaručuje „základné práva a slobody všetkým bez rozdielu... rasy, farby pleti, jazyka, ... národného pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej skupine...“ (čl. 12).

V tejto súvislosti treba poznamenať, že žiadna právna norma v SR nepredpisuje kritéria pre identifikovanie sa určitej osoby s menšinou a neexistuje ani žiadna formálna procedúra uznania menšiny štátom. Podľa Ústavy SR príslušnosť konkrétnej osoby k určitej menšine spočíva výlučne na jej slobodnom rozhodnutí. Nikoho nemožno pri tomto rozhodovaní ovplyvňovať a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu sú zakázané (čl. 12).

Slovenská republika a Rumunsko patria k mnohonárodnostným štátom, pričom podľa demografických údajov majú najväčší počet Rómov v Európe v pomere k väčšinovému obyvateľstvu. Životné stratégie Rómov na Slovensku i v Rumunsku sú značne diferencované, rôznorodé, čo vyplýva zo štruktúrovanosti, heterogenity rómskej komunity. Práve preto, aj politika vo vzťahu k tejto heterogénnej minorite musí byť rozdielna, vzhľadom na odlišné životné situácie a perceptibilitu úspešných, integrovaných, separovaných a segregovaných Rómov.

Hlavnou príčinou väčšiny vážnych problémov spojených s tzv. rómskou problematikou je prehlbujúca sa segregácia Rómov. Pozitívne riešenia rómskeho problému by mali začínať inklúziou Rómov do spoločnosti, ktorá musí byť cieľom ako danej minority, tak aj majoritného obyvateľstva.

Z komparácie spoločenského postavenia Rómov na Slovensku a v Rumunsku jasne vyplýva, že ich situáciu možno (napriek niektorým pozitívnym krokom) hodnotiť ako veľmi zložitú, preto musia obe krajiny vyvíjať intenzívnejšie úsilie na zlepšenie postavenia rómskej menšiny. Riešenie problémov vzájomného spolužitia väčšiny s rómskou minoritou nie je však iba problémom zainteresovaných vlád, ale i otázkou európskeho významu.

Vstup SR do Európskej únie priniesol niektoré zásadné zmeny, ktoré ovplyvňujú prístup verejnej správy k Rómom. Jedná sa o možnosť riešiť niektoré problémy Rómov pomocou inštitucionalizovaných nástrojov EÚ a taktiež kooperáciou aktivít s ďalšími krajinami, keďže marginalizácia etnických menšín je problémom viacerých jej členov.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.