Keď rozum spí, rodia sa príšery

Motto: Keď rozum spí, rodia sa príšery (Goya)

Sú pre nás medziľudské vzťahy naozaj také dôležité? Odpoveď na túto otázku nikdy nie je jednoznačná, pretože ako sa už vraví; Sto ľudí - sto chutí. Pre každého z nás, sú jeho priatelia potrební. Avšak kto sú to „priatelia” ? Ľudia si pod týmto slovom predstavujú rôzne pojmy, ktoré sa často nestotožňujú s pravým významom tohto slova. Ja osobne si pod týmto pojmom predstavím osobu, ktorá mi je blízka. Osobu, na ktorú sa môžem spoľahnúť. Osobu, ktorá pre mňa niečo znamená. Osobu, ktorá je ochotná pomôcť mi, keď to od nej budem potrebovať. Osobu, ktorá ma pochopí, ak sa jej posťažujem so svojimi problémami. Ktorá si ma nielen vypočuje, ale zdieľa so mnou svoj vlastný názor na problematiku. Pretože skutočný priateľ je ten, pred ktorým môžme rozmýšľať nahlas. Mnohí z nás nerozlišujú slovo kamarát a priateľ.

Keďže sa rád zaoberám zmýšľaním iných ľudí, rád si sem-tam predčítam nejaký ten profil ľudí príslušného chatu na internete. Často sa tam stretnem s užívateľmi, ktorí majú vytvorený album pomenovaný “ Moji najlepší priatelia, bez ktorých by môj život naozaj nemal zmysel a ktorých milujem nadovšetko. “ V poriadku. Pre každého sú jeho priatelia dôležití, ale netreba to preháňať. Vzápätí, ako otvorím album, sa mi pri fotke číslo jedna ukáže čísieľko 1/50. To päťdesiat by bol ešte ten lepší prípad. Avšak keby sme sa nad tým trochu zamysleli…

Dospeli by sme k názoru, že jeden človek môže mať toľko vynikajúcich priateľov, na ktorých sa smie obrátiť v prípade núdze? Kamarátov môže mať človek toľko koľko sa mu zapáči, ale pravých priateľov? Poviem Vám, pravých priateľov nájde človek za jeden život veľmi málo.

Ale dosť už o tejto problematike, radšej sa obrátim na túto tému. Vlastne som začal takto písať preto, lebo ja si túto tému vykladám takto: Keď rozum spí (keď nerozmýšľame o tom čo nám kto povie, alebo kto nám čo rozkáže) rodia sa príšery (sa stávame vinníkmi). Mal som namysli „priateľov“, ktorý ma do všelijakej veci dostanú, aj keď niekedy nechcene, ale dostanú. Teraz neuvažujme o mne, ale o neutrálnej vymyslenej osobe. Pomenujme ju Katka. Katka si našla „priateľov“, a to je hlavný dôvod prečo o nej píšem. Bola z normálnej každodennej rodiny, chodila do školy, a to do gymnázia. Mala 18rokov a bola to perfektná žiačka, až pokým z rodinných dôvodov sa nedostala na internát. Ako som už vravel, našla si „priateľov“. A to bol hlavný dôvod, že prečo Katka je už teraz rehabilitovaná v protidrogovom centre. Začalo to s cigaretou, ktorú jej ponúkla „priateľka“, najprv sem tam cez deň, však mladý ľudia tak začínajú. Party, zábavy, diskotéky. To boli tie veci ktoré ich najviac zaujali, vykašlali sa na učenie, samozrejme zo vzornej žiačky sa stala lajdáčka. A potom už behom času to všetko začalo byť nudné, trebalo s niečím pozdvihnúť náladu, ale bodaj by nevyskúšala aj tú tabletku s názvom extáza, ktorú pravdaže jej ponúkla „priateľka“ na jednej nudnej diskotéke. To bolo pred piatimi rokmi. Teraz sa s Katky stala živá mŕtvola závislá na drogách. Oplatilo sa?

Ja si myslím že nie, stratila rodinu, zo školy ju vyhodili, a už nebude mať nikdy normálny život. Podľa Vás si Katka našla priateľku alebo kamarátku? Nemyslím si že na tú osobu ktorá ma vedie na zlú cestu sa dajú použiť niektoré z týchto dvoch výrazov. Nazvime ju príšera. Tento príbeh o Katke som napísal preto, lebo tu najlepšie vidíme ako sa z normálnych, každodenných ľudí stávajú príšery. Tak sa vraciam k mojej prvej otázke: Sú pre nás medziľudské vzťahy naozaj také dôležité?

Pre Katku sú, áno, ale ona si ten vzťah pestovala so zlými ľuďmi. Zle si vybrala, stáva sa, ale všetko sa dá napraviť, vraví sa, ja si to tak nemyslím. Neviem prečo sa nechala nahovoriť, asi preto lebo rozum spal. Rozum spal a stala sa znej tiež príšera. Každý má nejaký charakter, buď zlý, buď dobrý, ale pokiaľ sme šťastný v kruhu naozajstných priateľov, ktorých hrdo nazývame priateľmi, sa nám nemôže stať, že dopadneme ako Katka. Naozajstný priatelia z nás nespravia príšery, aj keď sem-tam náš rozum „zaspí“.

Bol by som rád, keby svet bol ideálne krásny, bezproblémový. Ale bohužiaľ to tak nie je, a preto verím že kto hľadá, ten aj nájde. Nájde si toho pravého priateľa, a keby natrafil na toho zlého, nech sa mu vyhne, a aby rozum nespal, aby sa nestvorila nová príšera. A na záver si neodpustím ešte jednu peknú vetu :

„Skutočný priateľ je ten, ktorý drží tvoju ruku a pritom sa dotýka srdca.“