Túto tému som si vybral preto, lebo po prečítaní tohto výroku sa ma zmocnilo hneď viacero myšlienok. Čo si ľudia predstavujú pod pojmom bohatstvo? Je bohatstvo len niečo materiálne? Čo sú to medziľudské vzťahy a sú vôbec dôležité?

Veľa ľudí chce mať veľký dom s prekrásnou záhradou, drahé lesknúce sa autá, hŕbu peňazí, ktoré by ich obšťastňovali, ... Ale sú to naozaj tie pravé hodnoty? Mať auto a nemať sa v ňom s kým previesť, mať dom ale nemať sa na koho doma tešiť, mať peniaze a nemať koho obdarovať. Jeden uznávaný spisovateľ raz povedal: „Nikto z peňazí ešte nezbohatol.“ Ja si tiež myslím, že drahé auto v porovnaní s dobrým kamarátom má veľmi malú hodnotu. Veď nikto nie je ostrovom samým pre seba!

Položme si teda otázku ešte raz. Čo sú to vlastne medziľudské vzťahy? Odpoveď nie je jednoznačná. Medziľudské vzťahy majú mnoho foriem, ale tá najznámejšia je asi medzi mužom a ženou. V tomto vzťahu prevláda úcta k partnerovi, porozumenie, vzájomná príťažlivosť a obeta ktorá prekonáva egoizmus. Hovorí sa tiež, že láska hory prenáša, a myslím si, že sa pod tým naozaj niečo pravdivé skrýva. Veď, čo by ste nespravili pre toho druhého, keď ho máte naozaj rád ? Tiež rodinné vzťahy medzi deťmi a rodičmi pozná každý z nás. Sú prirodzené a často si ich ani neuvedomujeme! Berieme to ako samozrejmosť, že sa o nás skoro celý život starajú a stavajú naše šťastie pred ich vlastné. Ďalšia forma medziľudských vzťahov je priateľstvo. Je to keď vás niekto podrží v ťažkej chvíli a nenechá vás v štichu. Keď máte svoje problémy komu vyrozprávať a poradiť sa. Keď máte na niekoho s úsmevom spomínať.

Vzťah ako taký by sa dal považovať za niečo nehmotné a predsa tak hodnotné. Nedá sa kúpiť, ani požičať. Nikto vám ho presne neopíše, ale predsa je každému známy. Je v každom z nás a záleží len na nás ako sa k tomu postavíme. Toto je moja nepriama odpoveď na otázku či sú medziľudské vzťahy naozaj dôležité.

A ako môžeme zmeniť medziľudské vzťahy? V prvom rade treba začať od seba. Nebyť egoistický a namyslený, nemyslieť len na seba ale aj na druhých. Správať sa jeden k druhému s úctou a pokorou. Priznať si chybu a poučiť sa. Zdá sa vám to ako priveľká obeta? Možno vás prekvapím, ale obyčajné „ďakujem“ na začiatok úplne postačí.