K tomu je však potrebné konať hojné skutky lásky a milosrdenstva. .
Kresťanská radosť i nádej pramenia z kríža a zmŕtvychvstania, preto dokážu premeniť človeka. Hovorí sa, že Krista mnohí nasledujú až na Tábor, na horu oslávenia, ale máloktorí na Kalváriu. To nasledovanie až do konca je podstatou kresťanstva. Zabudnúť na seba, nechať sa stranou a ísť za ním nebýva ľahké. Ale nieto vzkriesenia bez Kalvárie.
Snažme sa orientovať svoj život na Zmŕtvychvstalého a večnosť, lebo tam sa ukáže, že nik netrpel nespravodlivo či zbytočne. Veľkonočné ráno svitne raz aj pre nás - nech nám to pripomína každý deň, prežiarený Kristovým svetlom. Vtedy dostaneme odvahu k radosti i nádeje, ktorá vraj umiera posledná. Tá naša nádej neumrie nikdy - sám Ježiš nám ju zmŕtvychvstaním zaslúžil.