Z toho nemali radosť iba fanúšikovia Juventusu, ale predovšetkým sponzori. Ravanelli tak odkryl nové možnosti prezentovať reklamu.

MÓDA ČI MÁNIA?
Exhibicionizmus, móda, či mánia? Ťažko povedať. Podľa starého hesla, že žiadna vec nie je sama o sebe zlá, začali tento spôsob používať nielen reklamní sponzori, ale i tí, ktorým ide o pokoj, solidaritu, či iné humanistické ciele. A tak sa objavia po zápase pri výmene dresov rôzne výzvy, ktoré sa snažia oslovovať ostatných, lebo im osud úbohých a trpiacich nie je ľahostajný. Všetko by bolo OK, ak by mnohé z giest neupozorňovali na jedno: spoločným menovateľom mnohých nových giest nie je len radosť z úspechu, ale častokrát hnev a nenávisť. Za každú cenu toho druhého pokoriť a ponížiť. Aj takí futbalisti ako napr. Riva, Platini, Tardelli, Pelé, či iní mali svoje gestá. Tie však šírili veľkosť bez toho, aby bol porazený terčom posmechu a poníženia. A k tomu sa snažia vyzývať všetci tí, ktorým záleží na tom, aby šport vzťahy budoval a nie aby ich rúcal…

NÁPISY NA TRIČKÁCH
Giuseppe Signori zvykne svoje góly oslavovať nápisom „Ďalší gól, aká paráda!“
Amoroso sa zvykne poďakovať za každý gól Bohu nápisom „Vďaka, Bože!“
Claudio Lopez po strelení gólu pozdravuje svojho otca nápisom „Gratulujem, starec!“
Junior Lucarelli ako prvý začal prejavovať po góle svoje politické presvedčenie. Na jeho tričku sa objavil nápis „Che Guevara“.
Srb Saša Mihajlovič zasa vyzýval na mier vo svojej krajine nápisom „PEACE! NO WAR.“.