Hovoriace tričká

Tričko, ktoré slúžilo ako antialergický prostriedok pod dresom sa zmenilo na exhibicionizmus po strelení gólu. Tak ako sa pred zjedením odbalí čokoláda, tak sa po strelení gólu stáva častým zjavom, že hráč zodvihne svoj dres, aby svetu niečo oznámil. Jeho oznam môže mať rôzne podoby – výzva na mier, pozdrav blízkym, či reklama.

Začalo to v Taliansku
Najnovšia móda vzniká v polovičke deväťdesiatych rokov v Talianskej Serii A. Hráči Piacenzy po strelení gólu vytvoria kolenačky vlak zložený zo všetkých 11 hráčov, pričom strelec gólu predstavuje „rušeň“, a prejdú spolu niekoľko metrov v radostnom ošiali. Marco Delvecchio z rímskeho AS a Dino Baggio z Parmy sa hrajú na nedoslýchavých, keď po strelení gólu pribehnú k sektoru vyhradenému fanúšikom súperovho mužstva a natrčia k nim uši s výrazom „akosi vás teraz nepočuť “. Risk spočíva v tom, že častokrát im okolo uší preletí okrem piskotu aj niečo iné. Ostrostrelec Gabriel Batistuta z AS Rím strieľa zasa súperových vlajkonosičov z pomyslenej pušky, ako výraz presného zásahu. Ronaldo z milánskeho Interu sa hrá v tejto radostnej chvíli na lietadlo z roztiahnutým náručím. Nigérijskí futbalisti zasa zvyknú zatancovať kmeňové tance okolo rohovej zástavky.
To, čo spočiatku vyzeralo ako spestrenie zápasu, sa však začína vyvíjať i nechutným smerom. Niekdajší kapitán AS Rím po vyhranom derby s mestským rivalom Laziom zdvihol dres, pod ktorým sa objavil nápis „Zasa som vás vyhladil“. To bola reakcia na predchádzajúce derby týchto rivalov, kedy sa v sektoroch fanúšikov Lazia objavili rasistické nápisy proti prevažne juhoamerickému zloženiu AS Rím.

GESTÁ
Aký význam má teda gesto radosti vo futbale? Existujú nejaké pravidlá? Na počiatku, pri vzniku futbalu, sa všetko obmedzovalo na tradičné anglické „understatement“. Prejavom radosti bolo jednoduché podanie ruky strelcovi gólu. Keď sa však futbal začal meniť na zábavu pre divákov, zmenili sa i prejavy radosti po strelení gólu. Boli to ramená zdvihnuté smerom k nebu, objatia, vytvárania kôp hráčov, kde „šťastný strelec“ zostal vždy naspodku. Keď sa radosť rozšírila na niekoľkominútové oslavy, FIFA bola nútená zasiahnuť, a tak sa za predĺžené oslavy spojené s opustením ihriska začala udeľovať žltá karta.
Veľký zlom nastal s osobou Fabrizia Ravanelliho počas jeho pôsobenia v Juventuse. Jeho nový spôsob oslavy sa stal onedlho šlágrom po celom svete. Fabrizio po strelení gólu zdvihol svoj dres a prevliekol si ho cez hlavu.

Z toho nemali radosť iba fanúšikovia Juventusu, ale predovšetkým sponzori. Ravanelli tak odkryl nové možnosti prezentovať reklamu.

MÓDA ČI MÁNIA?
Exhibicionizmus, móda, či mánia? Ťažko povedať. Podľa starého hesla, že žiadna vec nie je sama o sebe zlá, začali tento spôsob používať nielen reklamní sponzori, ale i tí, ktorým ide o pokoj, solidaritu, či iné humanistické ciele. A tak sa objavia po zápase pri výmene dresov rôzne výzvy, ktoré sa snažia oslovovať ostatných, lebo im osud úbohých a trpiacich nie je ľahostajný. Všetko by bolo OK, ak by mnohé z giest neupozorňovali na jedno: spoločným menovateľom mnohých nových giest nie je len radosť z úspechu, ale častokrát hnev a nenávisť. Za každú cenu toho druhého pokoriť a ponížiť. Aj takí futbalisti ako napr. Riva, Platini, Tardelli, Pelé, či iní mali svoje gestá. Tie však šírili veľkosť bez toho, aby bol porazený terčom posmechu a poníženia. A k tomu sa snažia vyzývať všetci tí, ktorým záleží na tom, aby šport vzťahy budoval a nie aby ich rúcal…

NÁPISY NA TRIČKÁCH
Giuseppe Signori zvykne svoje góly oslavovať nápisom „Ďalší gól, aká paráda!“
Amoroso sa zvykne poďakovať za každý gól Bohu nápisom „Vďaka, Bože!“
Claudio Lopez po strelení gólu pozdravuje svojho otca nápisom „Gratulujem, starec!“
Junior Lucarelli ako prvý začal prejavovať po góle svoje politické presvedčenie. Na jeho tričku sa objavil nápis „Che Guevara“.
Srb Saša Mihajlovič zasa vyzýval na mier vo svojej krajine nápisom „PEACE! NO WAR.“.