Hej! Ty! Áno, práve Ty, ktorý ešte jeden večer tráviš v chladnej posteli zamyslený nad zmyslom svojho života... Počuješ ma? Ja viem, že ma počuješ! Viem, že máš teraz  pred očami moju tvár v nádeji, že sa tejto noci vo sne konečne stretneme...

Ver mi, ja by som to chcela ešte viac, než Ty! Keby som Ťa stretla vo sne, nechcela by som sa už nikdy zobudiť; keby sme sa stretli naživo, už nikdy by som nechcela zaspať, lebo skutočnosť by bola oveľa krajšia, ako sen...

V nádeji zasa zatváram zasnené oči, kým mesiac sa na mňa ešte raz smutne díva cez okno. Akoby vedel o mojom nešťastí a chcel ma pohladiť, no nedarí sa mu to... Len on pozná všetky moje najtajomnejšie, no nie veľmi ľahko splniteľné túžby a priania, o ktorých každú noc premýšľam.

Čo, si na nich zvedavý aj Ty? Túžiš aj Ty o mne vedieť úplne všetko? Tak príď už konečne! Stretnime sa na lavičke pod starými konármi brezy, v dreve ktorej je zapísaná história mnohých pobláznených mladostí. Stretnime sa a povedzme si o sebe, veď určite aj ty túžiš po mne! Stretnime sa a vyznajme si naše najúprimnejšie city! Spoznajme konečne, čo je to tá, toľko spomínaná, láska.

Dotkni sa mojej ubolenej duše - Tvoj dotyk ju v tom okamihu vylieči! Spoj Tvoj neuveriteľne príjemný pohľad s mojím, pozri sa mi do každého kútika duše a uvidíš vo mne bezbranné dievčatko, tak veľmi túžiace po štipke tvojej pozornosti. Dotkni sa ma náhodou Tvojími rozprávkovo nežnými rukami a celé moje telo vzplanie vášňou. Spojme naše rozpálené pery a už nikdy nebudeme môcť byť jeden bez druhého. Spoznajme spoločne čaro lásky, úprimnej, pravej lásky, ktorá nepozná žiadne zábrany, ktorá rieši všetky problémy a život činí tak zázračným... Prejdi sa so mnou rajskou záhradou, chyť ma za ruku a už nikdy ma nenechaj odísť bez Teba. Pomôž mi život priviesť do dokonalosti a ja sa Ti za to odmením najčistejšou, úprimnou láskou. Budem s Tebou vždy, nenechám Ťa ani v najväčšej biede, budem pri Tebe stáť, aj keď Ťa všetci ostatní opustia. Dovoľ mi zoznámiť sa s každým detailom Tvojej minulosti, stať sa drobným doplnkom Tvojej súčasnosti a dôležitým činiteľom Tvojej budúcnosti.

Boli už viacerí, ktorí sa pokúšali byť Tebou, no boli to chabé kópie Tvojej dokonalosti. Niekto možno aj mal Tvoje oči, ústa, postavu alebo vôňu, niekto sa možno aj priveľmi snažil uväzniť moje srdce, ale... V tých očiach nebol Tvoj hlboký, úprimný pohľad, ústa nemali Tvoju slasť, v postave nebol Tvoj magnet, ktorý ma proste ťahá do Tvojho náručia a vôňa nemala Tvoj omamujúci charakter, ktorý ma vždy privádza do neopísateľnej príjemnosti. Bola to láska? Alebo len ponižujúca zvedavosť a túžba nebyť horšia od ľudí navôkol? Ukáž mi, čo je to pravá láska, nauč ma milovať a miluj ma rovnakou intenzitou, ako ja Teba!

Počuješ? Dokážeš ma počuť? Môžeš ma len tak, ľahostajne počúvať a nič nečiniť? Vieš, ako veľmi Ťa potrebujem? Vieš, ako veľmi po Tebe túžim? Ja viem, že to vieš! Som presvedčená, že cítiš to isté, čo ja, lenže... Kedy už nastane náš čas? Kedy sa osud stane naším priateľom? Kedy...? Už nie som dieťa, viem, že život nie je film s happy endom. Ale ešte istejšie viem, verím... Musím veriť, že tam niekde si, že na mňa neustále myslíš a že osud nám raz vyjde v ústrety. Verím, že keď sa raz naše chodníky skrížia, zostaneme navždy spolu šťastní, ako v rozprávke. Budeš mojím princom a ja tvojou princeznou.

Usatosť ma premáha, zaspávam... Stretneme sa aspoň vo sne? Objím ma, odveď do krajiny zázrakov a zostaň navždy môj vysnívaný.

Ešte jedno chladné, chmúrne ráno... Zobúdzam sa do nového dňa s nádejou, že je to práve ten osudný deň našich životov a nasledovný večer si zase líham do postele s rovnakými pocitmi, ako v ten minulý. No ja ešte vždy verím. Verím, že ma nesklameš, lebo človek ako Ty nikoho nesklame!... A čakám. Čakám len na Teba a budem Ťa čakať ak treba aj do konca života! Vydržíš to? Necháš ma tak dlho čakať?