Mladosť je veľmi zaujímavé obdobie. Sme mladí otvárajú sa nám nové možnosti a skúšame mnohé niekedy aj šialené veci, lebo takí sme v mladosti. Ale istá skupina mladých ľudí chce byť dospelými... A k tomu sa hodí jeden výrok: „ Keď sme mladí chceme byť čo najskôr dospelí, a keď už sme dospelí, spomíname na detstvo a dvakrát by sme neváhali byť zase deťmi! ”

Každý mame svoje hodnoty života postavené na rôznych princípoch, na tom čo sme prežili a ako nás rodičia vychovali. Niektorí považujú za najväčšie hodnoty života peniaze a veci. Ja osobne považujem za najväčšie hodnoty života priateľstvo, lásku, dôveru a všedné radosti každého dňa. Život je dosť nevyspytateľný, keď sa nám darí zrazu sa stane niečo nepredvídateľné a absurdné. Veď padáme na ”hubu” preto, aby sme vstali ešte silnejší a mocnejší, znovu a znovu. Väčšina ľudí pozerá na svet v skratke: narodia sa, niekde vyštudujú, zamestnajú sa, zosobášia sa, užijú si dôchodok a v pokoji odídu z tohto sveta. Iba málo ľudí vidí tie všedné radosti, ktoré nás neustále sprevádzajú. Je to napríklad, keď niekomu urobíme radosť, alebo pomôžeme niekomu. Nič nie je krajší pocit ako radosť malého dieťatka.

Dodal by som už len jeden výrok od Einsteina: „Poznám len dve veci ktoré sú nekonečné, vesmír a ľudskú hlúposť, ale pri tom vesmíre nie som si istý.”