Dokonalosť. Čo je to vlastne? Človek poobliekaný podľa najnovšej módy? Génius? Alebo som zablúdila niekde inde? Vraj je to iba pozlátko.

Je niekto dokonalý? Asi nie. Všetci túžime po niečom inom. Peniaze? Autá? Oblečenie? To ma nijako veľmi neláka. Veď nakoniec každý chce byť dokonalý. Vnútorne aj navonok. Ale zároveň nikto nie je. V tom je to čaro dokonalosti. Je skutočne nedosiahnuteľná. Niekedy sa nám zdá tak veľmi blízko a ... Keď sa obzrieme, už je preč. Sťa ranný vánok.

Podľa mňa sa dokonalosť neskrýva v peniazoch. S peniazmi narastá moc a vplyv na okolie. Ale dokonalosť? Tá je oproti tomu neškodná.

Neviem, čo by som chcela na sebe zdokonaliť. Som taká, aká som. A nebudem sa meniť. Nie som dokonalá. Nikto nie je! A ani nechcem byť. Znova sa opýtam. Čo je to dokonalosť? Nejaký cit? Niečo čo sa trblieta? Dokonalosť je rôznorodý pojem. Je plný tajov a prekvapení. Každý pod tým pojmom rozumie niečo iné. Práve preto je tá dokonalosť taká dokonalá. Každému sa javí inak. Ale pre všetkých je zároveň veľkou záhadou. Môžeme sa s ňou stretávať každý deň. A len niekedy sa nám ukáže. Myslím si, že každý je dokonalý. Svojím spôsobom. V niečom inom. A to iné treba hľadať. Je to v každom z nás. Buď sa to prejavuje vo výzore. Alebo ešte cennejšie v našom vnútri. Ani my sami o tom nevieme. Ale predsa to tam je. Niekedy sa to prejaví. A vtedy to pocítime.

Ale hneď potom to zmizne. To - tá dokonalosť. Nikto nie je dokonalý. Nepoznám človeka, ktorý by mal všetky dobré vlastnosti. A pritom všetkom žiadnu zlú. A z toho môžem usúdiť. Dokonalosť sa skladá z maličkostí, ale dokonalosť nie je maličkosť.