Každý z nás si často kladie otázky: Načo som tu? Oplatí sa mi ešte žiť? Je veľa situácií, kedy sa snažíme na ne odpovedať, pričom nie sme ani dospelí. A to hlavne preto, lebo v tomto našom období najviac spoznávame samých seba. Život budeme mať taký, aký si ho teraz zariadime. Na svete žijú dva druhy ľudí. Sú to tí, ktorí žijú aktívne – využívajú možnosti, ktoré im život ponúka a tí ostatní, ktorých tieto možnosti a príležitosti obchádzajú.

Keď žijeme aktívne, to znamená, že sa už od malička snažíme niečo skvelé urobiť. Či už to je správne poskladané lego, kocky alebo vyhrané pexeso. Už si od našich prvých rokov budujeme cestu za úspechom a každá naša výhra nám pozdvihuje sebavedomie. Každého z nás povzbudia slová pani učiteľky: „To je ale šikulka". Získavame množstvo nových schopností, ktoré v základnej škole premieňame na základy úspechu. Chodíme a prihlasujeme sa na rôzne záujmové krúžky alebo mimoškolské aktivity, kde zistíme, v čom sme dobrí a akú činnosť budeme v nasledujúcich rokoch vykonávať. Prídeme na to, že vieme hrať výborne hocijaký šport a uvidíme trénera, ako nás v ňom podporuje, podpora sa prejaví aj u rodičov a snažíme sa nevzdať to a nikoho nesklamať. Predstavujeme si naše budúce povolania, či už to je policajt, atlét alebo vedec. Je to len na nás, či to dotiahneme niekde ďalej a v budúcnosti si budeme môcť povedať, že naša snaha z detstva bola využitá a možnosti, ktoré nám život ponúkol, sme pestro využili.

Ale náš život môže byť aj pasívny. Od nášho skorého detstva sme leniví a nič nás netrápi. V škôlke nás skôr zaujímajú bitky so slabšími spolužiakmi ako rôzne hry. Pozeráme televízor a hráme sa na počítači namiesto užitočnejších činností, ktoré nám svet ponúka. Od mala si žijeme ako voš pod chrastou. Nevadí nám, že v hlave máme piliny. V škole sa nezúčastňujeme žiadnych krúžkov, a tak namiesto vedomostí a svalov, nám pribúdajú kilá.

Nedosahujeme žiadne úspechy, ale ani nám to nevadí. Ľudia z okolia nám dohovárajú, aby sme už konečne niečo začali robiť, ale ich názory nás nezaujímajú. Prídeme na to, že nič nevieme a že ani nič nechceme vedieť. Sme agresívni alebo tichí. Ak nás niečo náhodou zaujme - ostaneme ticho sedieť a hlavou nám prebehnú už iné myšlienky. Agresívnosťou zakrývame našu vnútornú zlosť na ostatných, že oni niečo predsa len vedia a my nevieme nič. Príležitosti od života ostanú nevyužité a z nášho detstva nebudeme mať žiadne pestré spomienky.

Žijem svoj život naplno. To je heslo Freddiho Mercuryho, ktorý sa od svojich prvých rokov snažil niečo dokázať a aj dokázal. Myslím si, že život nie je len o nič nerobení, ale o tom, o čom chcem, aby bol. Dúfam, že v budúcnosti si budem môcť povedať, že moje prežitie detstva stálo za snahu, ktorú som doň vynaložil. Snažím sa žiť aktívne, tak dúfam, že tento život bude podľa mojich predstáv.