„Choď tam, kam ísť chceš, pretože máš len jeden život a jednu príležitosť robiť veci, ktoré robiť chceš.“
(úvaha)

Netuším, či naozaj existuje reinkarnácia. Aj preto je vyššie spomenutá myšlienka jednou z tých, ktorými sa v živote riadim.
Hádam ani nemusím hovoriť o tom, že ľudia sa sem-tam dostávajú do situácií, keď majú možnosť urobiť nejaký vážnejší krok. Vážnejší krok, ktorý môže a nemusí dopadnúť tak, ako si predstavujú. A práve kvôli tomu sa k ničomu neodhodlajú. Strach z neúspechu má veľa ráz na svedomí, že sa vzdávame hneď na začiatku. Ale prečo? Prečo máme také obavy, keď dostaneme príležitosť urobiť čosi, čo by v dobrom slova zmysle mohlo obrátiť náš život naruby? Hoci by to bolo len na nejaký čas...
Určite je v tom strach z nového. No hovorí sa, že pečené holuby do úst nikomu nepadajú. Za svojím úspechom a šťastím si stojíme viac-menej sami. Áno, je pravda, že pri všetkom, na čo sa odhodláme, nám pomáhajú naši najbližší. Držia nám palce, podporujú nás. Ale ten úplne prvý impulz by sme mali vydať my. Spoliehať sa na náhodu, či na to, že si ktosi prečíta naše tajné priania a splní nám ich, sa nevypláca. Je to nezmysel. V takom prípade by sme možno aj celý život čakali. Takmer všetky príležitosti niečo si v živote dokázať by medzitým preletúvali popri nás, bez toho, aby sme si ich vôbec všimli. Nechcem tým naznačiť, že sa nemáme zamyslieť a zvážiť svoj krok, že sa máme do všetkého bezhlavo vrhať. Ibaže niekedy sa oplatí aj zariskovať.

Spýtajte sa podnikateľa, či nemal pred pár rokmi strach, že sa mu v podnikaní nebude dariť. Spýtajte sa speváka, či sa na začiatku svojej kariéry nebál neúspechu. Alebo sa spýtajte akejkoľvek vydatej ženy, či v deň svojej svadby nemala obavy z manželstva, veď je to veľký krok. Všetci vám povedia, že mali strach...

Povedia vám však aj to, ako sú radi, že napriek všetkým obavám sa predsa len rozhodli využiť príležitosť, ktorú im život ponúkol. Inak by dotyčný podnikateľ nikdy nebol taký úspešný, slávny spevák by sa netešil davom fanúšikov a tá šťastne vydatá žena by možno neobjímala každý deň s láskou svojho manžela.

Ján Smrek vo svojej básni Z mora do sklenice hovorí o tom, čo všetko nám život ponúka, no ako málo z toho všetkého si človek môže vziať. A práve preto by sme si to málo, čo máme, mali vychutnať. Pevne sa chopiť šance, ktorú dostaneme, aj keď sa na našej ceste za šťastím vyskytnú prekážky. Nie je totiž zaručené, že tú šancu dostaneme aj druhýkrát....

Pokus ísť tam, kam chceme a robiť veci, ktoré robiť túžime, nám stále prinesie nové zážitky a skúsenosti, množstvo krásnych a nezabudnuteľných okamihov, ktoré sa už nemusia opakovať. A hoci pri tom pokuse spadneme na zadok, vezmime si to ako ponaučenie a hľadajme ďalší chodníček. Stojí to totiž za pocit, keď si uvedomíme: Áno, prestal som sa báť! A aj keď mi to tento raz nevyšlo, mám dobrý pocit z toho, že som to aspoň skúsil!