Väčšina si začne vážiť milujúce osoby, až ked ich stratí, no mnohí z nás ešte nikdy neľúbili. Možno nedostali šancu ľúbiť, ale bez lásky by rodina rodina nefungovala. No ako by existovala láska bez rodiny?

Ked som mala päť rokov, spadla som z bicykla a rozbila som si koleno. Prišla som domov s plačom a veľkou bolesťou. Mamka si ma k sebe pritúlila a hovorila neplač, už som s tebou, všetko bude dobré. Možno sa to zdá čudné, ale tá bolesť zrazu zmizla a ihned som prestala plakať. Potom prisiel ocko, pofúkal mi koleno a ošetril ho. S úsmevom na tvári sme sa všetci traja išli spolu bicyklovat a ja som sa cítila ako najštastnejšie dievčatko na svete, hoci aj s rozbitým kolenom.

Som veľmi rada, že vôbec nejakú rodinu mám. Často sa stáva, ze rodičia opustie svoje deti a tie sa dostanú do cudzých rodín alebo do detských domovov. Možno sa tam majú výborne, maju skvelých opatrovateľov a najlepších priateľov, ale nikdy nebudú mať pocit najšťastnejšieho dievčatka s rozbitým kolenom, pocit krásnej ruže z Malého princa, ktorá pre neho bola jediná na svete, ale okolo ich rástlo ešte milióny.

Niektoré deti majú rodinu, v ktorej su utláčane, šikanované alebo týrané. Nemôžu rozvíjať svoju osobnosť, nemajú nijakú šancu vzdelávať sa, kým sa ubližovanie neskončí. Ked dospejú, z väčšiny detí sa stanú takí istí ľudia. Tak načo je rodina? Je lepšie mať rodinu alebo nie? A aký význam má pre nás slovo rodina?

Mnoho ľudí sa tvári na verejnosti ako úžasná rodina, ale ked prídu domov, každý sa zavrie do vlastnej izby. Niekto si pod slovom rodina predstaví dvoch rodičov a dve deti, iný zase dvojicu mladých alebo starých ľudí. Sú aj rodiny medzi ktoré nepatira rodičia, deti žijú so starými rodičmi alebo ostanú samé. Tak vlastne ako rodina vyzerá?

Podľa mňa v rodine nazáleži na ich účte v banke, vzdelaní alebo na tom, ako vyzerajú. Podstatné je, aby v rodine vládla harmónia, spolunažívanie a sebaúcta. Aby si vedeli pomôcť v kritických situáciach a trávili spolu nádherné chvíle, buď pri pozeraní televízie, športovaní, alebo pri večeriach.

Určite by sa mali za rodinu považovať ľudia, ktorí sa majú skutočne radi, neodsudzujú sa, neubližujú a dôverujú si. Môžu ju tvoriť aj osoby odlišnej pleti alebo spoločenskej vrstvy, či rôznej krajiny. Myslím si, že v rodine je najdôležitejšia láska, lebo všetko ostatné sa dokážeme odučiť alebo naučiť, ale ľúbiť sa musí celým srdcom a srdcu sa rozkázať nedá.

Prajem si, aby sme si dokázali odpúšťať a začali si vážiť ostatných ľudí, ale najprv si musíme začať vážiť seba samého. Dúfam, že sa raz každý bude môcť stať členom plnohodnotnej rodiny.