Nádherný sen snívam, ten sen sa však nikdy nekončí.

Kráčam bosá po lúke. Zahmlený je celý svet, no na konci tunela vidím stáť teba. Šťastena však neriadi môj osud. Koleso šťastia neukazuje happyending. Z mojich obáv staviam pred sebou pevný múr a beznádejne kričím. A ty odchádzaš. Plameň mojej neúprosnej lásky ničí všetky prekážky, no ty sa ani neobzrieš. Už viac nemôžeš patriť do môjho sveta.

Onemela som. Vyrábam si z papiera lodičky. Vkladám do nich všetky spomienky na teba a netuším, že s tebou odchádzajú aj kúsky zo mňa. Naivne dúfam, že ak dúchnem do plachiet so slovkom Láska na perách, poplujú po rozbúrenej rieke mojich sĺz. Loďky sa potápajú. Neunesú toľkú ťarchu. Láska sa mení na nenávisť. Pálim všetko tvoje. Z ohňa ostáva iba popol. Túžba ma nesie na miesta, kde nám bolo krásne a ja tam kopem hrobčeky všetkým pocitom, na ktoré si už pamätám len matne. Prečo sa všetko krásne musí raz skončiť?? Zmizne z očí, zmizne z mysle?

Znovu sa pozerám do tých krásnych zelených očí, v ktorých vidím seba. Tvoja ruka vkĺza do tajov mojej dlane. Znova prichádzajú tie sladké rána. Čakáš ma pred domom.... daruješ mi lízanku. Ľúbiš ma????

Ťaháš ma za ruku a celý sa trasieš. Šepkáš mi veci, ktoré nedokážem pochopiť. Že vraj... musíš odísť... ale prídeš si po mňa až bude čas a vezmeš ma tam, kde už budeme naveky spolu...

,, Pýtala si sa ma, či ťa ľúbim. Odpoveď je áno. Áno, viac ako svoj život.. Si pre mňa všetkým," vravíš. Už sa nevidím v tvojich očiach. Napĺňajú ich slzy. Nikoho som ešte takto plakať nevidela. Snažím sa ťa upokojiť, no ty ma len objímaš a vravíš, že už je čas. Odišiel si a ja som ťa nedokázala zastaviť.

Som v meste duchov. No viem, že sa nemusím báť, ty si tu so mnou. Oprašujem malý lampášik a zapaľujem sviečku. Vidíš? Priniesla som ti kvety. Rozprávam sa s tebou, ale ty neodpovedáš. Hľadím na tvoju krásnu tvár zavesenú na studenom mramore. Chcem konečne dosnívať tento sen, ktorým je život. Chcem zomrieť, aby sme sa mohli znovu stretnúť. V nebi.