Život je všetko a nič. Každý človek má svoj život inak usporiadaný. Niekto žije pre lásku, pre svojich najbližších, aby dosiahol svoje ciele. Napríklad ja idem za tým, čo ma baví, čo chcem v živote dosiahnúť. Naopak, sú ľudia, ktorí nevedia, čo chcú v živote dosiahnúť. Niekto si svoj život neváži !!!

To mi vždy hovorí ocko, aby som si vážila zdravie, kým ho mám, lebo ak ho mať nebudem, už je neskoro. A ja mu verím, určite je to pravda. Viem, že mi nechce zle, aby som čo i len pomyslela, aké mal on detstvo. Chce pre mňa len to najlepšie, a to všetci rodičia. A tie ich rady. Ak počujem, že niekto z rodičov povie : " Nikolka ! " V prvom momente pregulím s očami a s nervami tam idem. Zasa som niečo spravila. Bože ! Asi takú pol hodinku počúvam ich skúsenosti o niečom a " konečne " idem do svojej izby.

Ľahnem si, zavriem oči a premýšľam nad tým, čo som spravila. Ale veď zasa ma nechápu, oni mi nerozumejú. Veď aj oni boli v takom veku a ? Po dlhšom premýšľaní prídem na to, že mali ako vždy pravdu. Nič si nevážim, mám čo chcem, nič mi nekážu, nič nemám sa robote, len učiť sa.

Ale nie, mne sa nič nechce. Niektoré deti musia niečo spraviť, aby mali čo chcú a preto si to vedia vážiť. Ale ja jedno viem, že ak chcem, tak sa dokážem naučiť a nie len to. Dokážem všetko ak si poviem : JA TO VIEM !!!

Môj dedko mal rakovinu hrtanu. Fajčil od 15 rokov a to mu k tomu dodalo. Vždy bol veselý, srandoval, smial sa... Nikdy som ho nevidela smutného, ako posledné dni keď žil. Bolo vidno, že sa mu už nechce žiť. Je to smutné, no je to tak. A teraz ľutujem veľa vecí, čo som mohla mu ešte všetko povedať a mohla som ísť k nemu častejšie. No teraz je už neskoro... čas sa vrátiť nedá.

My môžeme existovať len raz, preto si život treba veľmi vážiť, aj keď máme niekedy pocit, že sa nám zrútil celý svet pred očami. Je, bolo a bude to tak. Veď na každého z nás príde aj šťastie. Myslím, že ak človek chce niečo v živote dosiahnúť, tak to aj dosiahne, len treba chcieť !!!