Každodenne sa stretávame s problémami typu „čo si oblečiem, či ako zaujmem v škole.“ Takmer nikto sa však nezaujíma o to, či ten rohlík s maslom, čo si dal dnes na raňajky, bol naozaj zdravý pre náš organizmus.
Neustále na nás číhajú nástrahy veľkomesta. Vzduch je preplnený škodlivými látkami, ktoré nám škodia, aj keď to nepociťujeme. Môžeme byť najšťastnejším človekom na zemi, hoci v skutočnosti naše telo trpí. Obchody sú plné nezdravých potravín, ktoré ľudia bez pomyslenia kupujú. Však prečo by som si to nedal, keď je to dobré a chutí mi to? Každou generáciou sú deti nezdravšie a nezdravšie. Rodičia si často myslia, že keď dajú deťom peniaze, urobili dobrú vec, lebo je ich dieťa šťastné, hoci vedia, že si to namieri rovno do rýchleho občerstvenia. Svoje peniaze potom minie na jedlo plné tukov, chemických, no hlavne nezdravých látok. Je to naozaj nutné? Práve takýmito problémami sa zaoberajú niektorí odborníci. Nebude však neskoro, keď sa tento problém začne riešiť? Veď už teraz je ozónová diera dostatočne veľká na to, aby škodila. Silné slnečné lúče sú častou príčinou niektorých vážnych ochorení!!!
Všetkému sú však na vine ľudia, ktorí si už dosť zničili svoje prirodzené životné prostredie. Treba si položiť otázky „Nebolo toho všetkého už dosť? Nieje na čase zmeniť to?“ Ako to tu bude vyzerať o niekoľko rokov. Nemocnice budú preplnené a vôbec, dožijú sa ľudia konca sveta? Netrpíme však iba my. Našou vinou musia trpieť aj všetky živočíchy a príroda. Lesy pomaly miznú a namiesto nich tam vyrastajú nové mestá, diaľnice. Je ohrozených veľmi veľa zvierat! A vďaka komu inému ako človeku? Ochranári hlásia „pozor“, no rešpektuje to vôbec niekto? Jedinou záchranou sú len národné parky a prírodné rezervácie, ktorých našťastie pribúda každým rokom. Ľudia, zdá sa, nedokážu rešpektovať iné živé tvory, keď im ničia ich domovy. Čo z toho majú zvieratá, keď na bývalom mieste ich domova postavia najvyššiu budovu na svete??? Zápis v Guinessovej knihe rekordov ich určite nepoteší. Namiesto toho sa ocitnú dezorientované bez domova alebo sa im to stane osudným. Musia pre naše blaho iní trpieť? Je to naozaj potrebné?
Nejaký spôsob zmeniť to musí existovať! Už sa nemôžeme zaoberať tým, či tu budú v budúcnosti behať po ulici roboty. Musíme sa zaoberať tým, či tu v budúcnosti budeme vôbec behať po ulici my alebo zvieratá.
